Sri Chinmoy cestoval po celom svete, aby šíril myšlienku mieru. 19. marca 1969 sa konala prednáška na Univerzite v štáte Connecticut – University of Connecticut, Storrs, Connecticut, na ktorej Sri Chinmoy predniesol nasledujúce slová o mieri:

Drahé sestry a bratia, ukážem vám, ako tu a teraz dosiahnuť vnútorný mier. Moja pomoc nie je rada. Môj spôsob nie je radiť ľuďom, čo majú robiť a čo nie. Je pravda, že každý je nesebecký a štedrý, pokiaľ ide o poskytovanie rád a bohužiaľ ja nie som výnimkou. Aj napriek tomu súhlasím s Chesterfieldom, ktorý hovorí:

„Rady sú zriedkakedy vítané, a tí, ktorí ich najviac potrebujú, ich majú radi najmenej.“— Lord Chesterfield

Tento náš svet má všetko, okrem jeden veci. Mieru. Každý človek chce a potrebuje mier, či je to dieťa alebo osemdesiatnik. Predstava mieru však nie je u každého rovnaká. Veľmi sa líši. Pre dieťa mier znamená hranie na bubon. Hranie na bubom mu dáva radosť a táto radosť je jeho mier. Pre starého človeka mier znamená sedieť tíško s očami a ušami zatvorenými, tak aby unikol nežnému objatiu škaredého a nekľudného sveta. Generál Eisenhower o mieri povedal:

„Budeme mať mier, dokonca aj keď za neho budeme musieť bojovať.“ — Dwight David Eisenhower

Nezdolný Napoleon prehlásil: „V ako to neporiadku dnes žijeme – bol vyhlásený mier!“ Boží syn nás naučil, že „Požehnaní sú tvorcovia mieru, pretože oni zdedia túto zem.“

Niekto veľmi výstižne povedal: „Čím viac usilujeme o mier na zemi, tým viac sa zdá, že holubica mieru je vták z raja.“

Po pravde, mier nie je výhradným monopolom Neba. Naša zem je veľmi plodná. Tu na zemi môžeme mier pestovať v nekonečnej miere.

Ja som prišiel hovoriť o vnútornom mieri. Prial by som si zamerať svoju prednášku na duchovného hľadajúceho v každom z vás. Ten, kto skutočne hľadá mier, musí hľadať lásku. Láska má iné meno: obetovanie. Ak je obetovanie čisté, láska je istá. Ak je láska božská, v obetovaní nemôže existovať „moje“ alebo „tvoje“. Láska je tajomstvom jednoty. Obetovanie je silou jednoty. Láska k sebe samému je sebazhovievavosťou. Sebazhovievavosť je sebazničením. Láska k Bohu je najväčšia príležitosť hľadajúceho, ako si uvedomiť Boha.

Obetujeme svoj cenný čas, aby sme zarobili peniaze. Obetujeme svoje ťažko zarobené peniaze, aby sme proti času bojovali. Aby sme z vonkajšieho sveta niečo získali, musíme obetovať niečo vlastného. Vo vnútornom svete je to podobné. Za realizáciu Boha ponúkame svoju ašpiráciu. Plameň našej ašpirácie zapaľuje sám Boh. Tiež plod svojej realizácie získavame priamo od Boha.

Boh je ten, kto vnútri nás večne inšpiruje. Boh je ten, kto vnútri nás večne dáva. Boh je ten, kto vnútri nás večne prijíma.

Boh používa ašpiráciu, aby nás k sebe doviedol. Boh používa realizáciu, aby prišiel k nám. Boh je obetovanie, keď žijeme vo svete ašpirácie. Boh je obetovanie, keď žijeme v ríši realizácie.

Avšak Boh hovorí, že nie je nič také ako obetovanie. Tu na zemi a tam v nebi je iba jedna vec a tej sa hovorí jednota. Naplnenie v jednote a naplnenie jednoty.

Existujú štyri typy hľadajúcich: poľutovaniahodní, neschopní, sľubní a napĺňajúci. Poľutovaniahodní a neschopní musia byť trpezliví, musia počkať na hodinu Boha. Sľubní a napĺňajúci už v hodine Boha spievajú a tancujú. *Neustále meditujú na Boha. Toto je ich vnútorný život realizácie. Pracujú pre Boha oduševnelo a spontánne. Toto je ich vonkajší život odhalenia.

Vráťme sa k tajomstvu vnútorného mieru. Naša skúmajúcej a pochybujúcej mysli chýba mier. Naše milujúce a zasvätené srdce je vnútorným mierom vždy zaplavené. Ak má naša myseľ všetky otázky, potom naše srdce má všetky odpovede. Tieto odpovede sú dokonalé práve preto, že prichádzajú priao od duše, ktorá vidí pravdu a žije v pravde. A pravda, jedine pravda je cieľom všetkých cieľov.

Ak chcete mať vnútorný mier, potom musíte ísť cestou duchovnosti. Duchovnosť je odpoveďou. Človek má tri etapy života: nedospelý, prestárly a stredného veku. Pre človeka nedospelého je duchovnosť iba hókus pókus. Pre človek prestárleho je duchovnosť niečo suchého, neistého a nejasného. Pre človeka stredného veku je duchovnosť sebazabudnutie, sebapoprenie a sebazničenie.

Pravý hľadajúci ale povie, že duchovnosť je niečo normálneho, prirodzeného, spontánneho, plodného, jasného, žiarivého, božsky sebavedomého, sebapotvrdzujúceho a sebatvorivého.

Ak máte duchovného Majstra, aby vám pomáhala viedol vás, máte veľké šťastie. Vždy ho poslúchajte, do svojho posledného dychu. Pokiaľ prestanete poslúchať jeho rady, bude to vaša škoda, nie jeho. Dokonca i v obyčajnom ľudskom živote potrebujeme učiteľa, radcu. V tom, čo hovorí Churchill je značná pravda: „Vtedy býval múdrejší, ako je teraz – vtedy si odo mňa často nechával radiť.“

Pokiaľ duchovného Majstra nemáte a o žiadneho nestojíte, potom v celkovom tichu neustále poslúchajte príkazy svojej duše.

Mier chcete a potrebujete. Aby ste mali mier, musíte mať voľný prístup k svojej duši. Aby ste mali prístup k svojej duši, musíte mať vnútorné ticho. Aby ste mali vnútorné ticho, potrebujete ašpiráciu. Aby ste mali ašpiráciu, potrebujete božiu milosť. Aby ste mali božiu milosť, musíte vždy cítiť, že patríte Bohu a iba Bohu.

Teraz sme v Connecticutu. Motto Connecticutu je zvrchovane významné. Moje srdce oddanosti a moja duša lásky spievajú neporovnateľné motto Connecticutu:

Qui Transtulit Sustinet „Ten, kto udržuje transplantované.“

Boh transplantoval na zem pravdu a on túto pravdu s láskou udržuje. V kombinácii oboch spočíva tajomstvo vnútorného mieru.

Prednáška vyšla aj ako súčasť knihy Sri Chinmoy, Světlo Východu pro mysl Západu, Madal Bal, 2003