Nasledujúci článok vyšiel v časopise „Dotek“ v septemberi 2004.

Svetlo východu pre myseľ západu

Sri Chinmoy Kumar Ghose (čítaj šri činmoj kumar ghoše) sa narodil 27. augusta 1931 vo vtedajšom Východnom Bengálsku (dnešný Bangladéš), v krajine povestných tigrov, riek a džunglí. Prišiel na svet ako siedme a najmladšie dieťa v jednoduchej a zbožnej bengálskej rodine. Jedni tvrdili, že ľudia narodení v mesiaci Bhadra (bengálsky august) sú od prírody neposední a obracajú všetko hore nohami, druhí stáli na strane matky, ktorá neustále hovorila, že jej najmladšie a posledné dieťa je ten, kto hrá v nebi na zlatý bubon kozmických bohov a dozaista prinesie celej rodine dobré meno, povesť a slávu.

Dva roky po jeho narodení mal starší brat Čitta víziu, kedy sa vo sne pred ním objavila žiariaca postava a povedala: „Najmladší a najdrahší syn vo vašej rodine je nanajvýš veľká duša. Dávam ti za úlohu byť mu k službám.“ Čas od času brával svojho mladšieho súrodenca so sebou do mesta, aby naplnil jeho detskú túžbu. Pri jednej takejto ceste museli preplávať jednu z najširších indických riek, Karnapuli. V ten deň vrcholil monzúnový lejak a rozbúrená rieka zmietala drobnou loďkou. Ku všetkej tej hrôze sa v polovici cesty, najmenej tri kilometre od oboch brehov, objavila v lodi povážlivá trhlina. Malá bárka začala beznádejne klesať a bolo otázkou len niekoľkých minút, než sa úplne potopí.

Zdalo sa, že niet úniku a koniec sa nevyhnutne blíži. Až zrazu, nikto nevie odkiaľ a ako, sa priamo pred potápajúcou loďou vynorila z rozbúrených vĺn prázdna malá loďka. Nikto nemohol uveriť svojim očiam. Všetci cestujúci doslova naskákali do zázračného plavidla. Presvedčení o zázračnej pomoci, objímali malého chlapca, pretože cítili, že to bol práve on, ktorý pritiahol takú božiu milosť.

Školské roky boli pre energického a zvedavého chlapca neradostnou povinnosťou. Rád chodieval na breh rieky, aby mohol pozorovať plávajúce lode a člny, alebo sa s obľubou túlal v neďalekých horách na okraji džungle. Jedného dňa popoludní sa vydal hlbšie do hustého porastu. Tam sa znenazdajky ocitol tvárou v tvár horskému levovi. Čo sa vtedy odohrávalo medzi desaťročným chlapcom a levom sa dá prirovnať k vnútornému rozhovoru dvoch duší oslobodených na niekoľko minút od svojho telesného bytia. Sri Chinmoy má po mnohých rokoch stále v živej pamäti svoj zážitok, kedy pri upretom pohľade do očí leva nevidel hrozivý ani lačný pohľad kráľa džungle, ale milý a láskavý úsmev svojej matky, ktorá bola v tej chvíli v dedine vzdialenej desať kilometrov. „Stáli sme oproti sebe ticho a pokojne, a pretože som v jeho očiach videl tvár svojej matky, necítil som žiadny strach. Čím viac som sa pozeral do jeho očí, tým viac som cítil pocity lásky a miernosti, ktoré z nich vychádzali. Asi po piatich minútach som začal veľmi pomaly odchádzať preč, otočil som sa k levovi chrbtom a vydal sa späť svojou cestou.“

Vnútorné prebudenie

V roku 1942 zomrel po dlhšej chorobe otec Šaši Kumar a o rok neskôr ho nasledovala aj chorá matka Jogamaja. V deň smrti milovanej matky prišiel aj prvý zážitok božského svetla. „Toho večera, keď zomrela moja matka, bola veľmi tmavá noc. Nemali sme elektrinu a nepoužívali sme lampy ani sviečky. Brat Mantu bol vo vedľajšej miestnosti a moje sestry na poschodí. Bol som sám pod moskytiérou. Znenazdania sa celá miestnosť zaliala svetlom a ja som zbadal svoju matku. Duša mojej matky bola isté svetlo. Vtedy som ešte nevedel, čo je to duša, ale jasne som videl, že mi moja matka žehná a prejavuje mi najväčšiu lásku. Povedala mi, aby som sa ničoho nebál, že všetko bude v poriadku a že od tejto chvíle mi bude žehnať a pomáhať iným spôsobom.“

Už od ranného detstva bol Sri Chinmoy naplnený dychtivosťou po poznaní a nesmiernu túžbou po písaní kníh. Chcel vedieť neustále viac a viac. Jedného dňa povedal svojmu bratovi: „Budem lietať po oblohe, ešte neviem ako, ale budem lietať, pretože sa chcem hrať s mesiacom a hviezdami. Až pôjdem naspäť, prinesiem ich pár so sebou.“ Nebol ďaleko od pravdy, vnútorné prebudenie prišlo na prahu trinástich rokov, vzápätí po odchode jeho milovanej matky.

Tu sú jeho vlastné slová: „Bola polnoc. Obloha bola zatiahnutá mrakmi. Veľmi husto pršalo. Sladký príval blaženosti vstúpil do môjho srdca a prebudil ma zo spánku. Vstal som a rozhliadal sa okolo. Nikoho som neobjavil a nebol som schopný rozpoznať, od koho tá sladká blaženosť prichádzala. S ťažkým srdcom som sa teda chystal znovu zaspať. Znenazdania niekto vo mne hlasno zavolal: „Pozri sa na oblohu, môj drahý, len sa pozri na oblohu.“ Pozrel som sa. Už viac nepršalo. Nebolo vidieť ani mráčik . Len večne čistá tvár mesiaca jasne žiarila. Zakrátko som cítil, že vták môjho vedomia tancuje v náručí mesiaca. Zbadal som ľúbeznú, kvetine podobnú ruku, ako ma volá s veľkou láskou. Čoskoro, tancujúce nekonečnou radosťou, sa moje srdce začalo vznášať k modrej oblohe, odkiaľ ma môj priateľ volal. Cestou som sa len jediný raz pozrel k zemi. Videl som, že ma tam niektoré ľudské bytosti volajú s veľkou náklonnosťou a prosia ma, aby som nešiel k svojmu cieľu. Zároveň však niektoré vraveli: „Náš milujúci priateľ, pokračuj ďalej, dopredu. Náš Milovaný ťa volá. „Poslúchol som priania tých druhých. Dosiahol som cieľa. Kvetinám podobná ruka ma nabádala, aby som šiel do hĺbky svojho srdca a uvidel celé jeho stvorenie. S akou radosťou som v sebe uvidel celé jeho stvorenie! Ruka sa zľahka dotkla mojej hlavy a premenila ma n svetlo, lásku a krásu.“

Medzi Indiou a Amerikou

Sri Chinmoy strávil v Indii tridsať tri rokov. V priebehu tejto etapy života sa rozvíjala hĺbka aj šírka záberu jeho všestranne talentovanej osobnosti. V rokoch 1944-1950 študoval na Sri Aurobindo High School v Pondičerry, ale viac ako školskú výučbu miloval samoštúdium v knižnici, kde trávil hodiny a hodiny. Práve s takou intenzitou sa venoval dlhým tichým meditáciám, písaniu básní, piesní a športovej príprave. Bol nadšeným hráčom nielen futbalu a volejbalu, ale predovšetkým vynikajúcim desaťbojárom a šprintérom. Po dlhých dvanásť rokov sa stal držiteľom najlepších bežeckých výkonov v miestnych súťažiach.

Obdobie medzi rokmi 1955-1963 sa nieslo predovšetkým v duchu ďalšieho štúdia a tvorivej práce s váženým bengálským spisovateľom Nolinim Kanta Gupta. Stal sa jeho osobným tajomníkom a zároveň prekladateľom mnohých jeho prác do anglického jazyka.

Rok 1964 bol veľkým obratom, ale nie nečakaným. Po intenzívnej vnútornej príprave a období dozrievania prišiel vnútorný impulz – božský hlas, ktorý nasmeroval ďalšie životné osudy Sri Chinmoya na západnej pologuli, do Spojených štátov amerických. Keď 13. apríla 1964 prišiel prvýkrát do Ameriky, nemal nič než pár svojich osobných vecí.

Býval na Greenwich Avenue v New Yorku u svojho hlavného sponzora Sama, ktorý mu umožnil cestu do Ameriky. Bol to celkom iný svet, než na aký bol doteraz zvyknutý. Na želanie a odporúčania svojich indických priateľov sa uchádzal o prácu na indickom konzuláte, aj keď si bol dobre vedomý, že bez akademického vzdelania je veľmi ťažké získať prácu v takom úrade. Avšak cesty božej vôle sú mnohokrát iné ako ľudské pravidlá. Aj napriek tomu, že neprešiel na skúške v písaní na stroji, bol prijatý do oddelenia pasov a víz. O rovnakú prácu žiadalo ešte päť ďalších uchádzačov s akademickými titulmi, ale vedúci oddelenia pán Mehrotra prijal do úradu Sri Chinmoya. Bol totiž milovníkom literatúry a veľkou autoritou cez indickú filozofiu, kultúru a náboženstvo a tak po prečítaní niekoľkých básní Sri Chinmoya bolo rozhodnuté. Jeho poézia sa mu natoľko zapáčila, že bežné pracovné kritériá museli ustúpiť stranou.

Roky 1964 až 1967 boli nielen v znamení práce na indickom konzuláte, ale tiež začiatkom verejných prednášok a meditácií. Spoločne s príchodom mnohých duchovných hľadajúcich prišlo aj založenie prvého meditačného AUM centra v San Juan na karibskom ostrove Portoriko a vzápätí druhého v New Yorku. Tak sa začalo postupne utvárať a rásť široké životné a duchovné poslanie Sri Chinmoya.

O mnoho rokov neskôr to výstižne ilustruje nasledujúci príbeh. V roku 1984 sa konal koncert meditatívnej hudby Sri Chinmoya v Toronte. Tu sa po mnohých rokoch opäť stretol so svojim vtedy nadriadeným spolupracovníkom a priateľom z čias práce na indickom konzuláte K. Chandrou. Po skončení koncertu pán Chandra prišiel a hlboko sa poklonil. Sri Chinmoy mu vzápätí odpovedal: „Čo to robíte? Ste môj nadriadený!“ Na to pán Chandra povedal: „Vnútri nie som vašim nadriadeným Ghose, vedeli sme to, vedeli sme to už vtedy, keď ste s nami pracoval. Vedeli sme, že nie ste len úradník. Vaše skutočné meno je fenomén. Vnútri seba nesiete dva svety – východný i západný. To je skutočne vzácna vec. Vaša hudba mňa aj moju manželku preniesla skoro až do tranzu. Dajte nám prosím vedieť, až nabudúce prídete, aby sme sa s vami mohli stretnúť a dostať vaše požehnanie.“

Iná milá príhoda sa stala v roku 1996 v New Yorku na Manhattane, kedy akási pani M. Johnson prišla na meditačné stretnutie vedené jedným zo študentov Sri Chinmoya. Po chvíli sa ho opýtala: „Je to ten istý Chinmoy, ktorý pracoval na indickom konzuláte?“ Ukázalo sa, že pani bola v tom čase v rovnakom úradu sekretárkou. Tu je jej ďalší komentár: „Chinmoy bol vždy plný mieru. Cítili ste mier, ktorý z neho vyžaroval a tiež si často pri práci spieval. Zosobňoval pre mňa dobrotu. Videla som, že presahoval obyčajné, a vedela som, že speje k tomu, aby zasiahol do života ľudí. Duchovným učiteľom sa nemožno stať, duchovným učiteľom sa človek rodí. On je skutočným duchovným učiteľom v najvyššej indickej tradícii.“

Šesťdesiate roky sa niesli v atmosfére nového duchovného prebudenia. Potreba prehodnotenia životných postojov a priorít sa odrazila predovšetkým medzi mladými ľuďmi, ktorí nespokojní s povrchnou a konzumnou spoločnosťou, hľadali nový cieľ a hlbší zmysel života. Novo sa utvárajúca generácia privítala duchovnú filozofiu Sri Chinmoya, ktorá v sebe snúbi odvekú východnú múdrosť s praktickým a dynamickým životom západnej spoločnosti.

Najväčší počet hľadajúcich bol medzi študentmi a tak onedlho Sri Chinmoy prednášal na známych univerzitách po celých Spojených štátoch, ako napr. Harvard, Yale, Princenton, Boston, New York, Columbia alebo Cornell Univerzity. Po dvojročnom prednáškovom turné v USA prišla prvá cesta do Európy a s ňou aj série prednášok na „starom kontinente“, zahŕňajúce okrem iného aj legendárne univerzity ako Oxford a Cambridge. Od tej doby k nemu prichádzalo čoraz viac a viac hľadajúcich pre vnútornú múdrosť a duchovné vedenie.

More ticha a sen skutočnosti

V roku 1970 bol pozvaný generálnym tajomníkom U Thantom, aby viedol pravidelné meditácie pre delegátov a stálych zamestnancov hlavného sídla OSN v New Yorku. Od počiatku civilizácie národy utvárali aliancie, podpisovali pakty a viedli bezpočet politických diskusií v úsilí zabrániť ničeniu a vojnám. Celá história ľudského rodu však potvrdzuje fakt, že iba politické, sociálne a ekonomické nástroje, trvalé urovnanie spoločenských a medzinárodných konfliktov neprinášajú. Človek a nie krajiny, začína vojnu a za všetkými sociálnymi, ekonomickými, politickými a ideologickými dôvodmi, ktoré udáva, aby ospravedlnil svoje rozhodnutia, sú len skryté bežné ľudské motívy, ako je strach, žiadostivosť, túžba a egoizmus. Problémom všetkých snáh o mierové usporiadanie je to, že sa snaží nájsť len politické riešenia, ktoré však neprinášajú trvalú zmenu.

Tá leží v postupnej premene hodnotového rebríčka človeka a v harmonizovaní ľudskej prirodzenosti. Práve v tomto kontexte môžeme porozumieť posolstvu Sti Chinmoya, ktorého prístup nevychádza z politických dohovorov, ale z duchovnej tradície. Používanie sily meditácie pre zmenu a zlepšenie ľudského života nie je celkom nová vec. Táto mocná vnútorná energia, ktorá človeka spája so zdrojom jeho bytia, je po stáročia známa svätcom, jogínom a duchovným postavám všetkých čias. Stojí ticho a skryte za pozitívnymi zmenami v živote človeka i celej spoločnosti.

V jednej zo svojich prednášok Sri Chinmoy hovorí: „Starodávny sen o spolupráci nie je ľudským snom, ktorý má len málo spoločného so skutočnosťou. Aby sme boli presní, tento starodávny sen nie je v skutočnosti snom, ale dokonalou a božskou víziou … Svet sa vyvíja, robí pokrok a dosahuje stále vyššiu úroveň života. Nepohybuje sa po priamke, ale po špirále. Pokrok preto nie je vždy ihneď zreteľný. Občas to našu ľudskú myseľ udivuje a mätie. Avšak vďaka sile našej vnútornej jednoty s evolúciou sveta môžeme nepochybne pozorovať pozvoľný a stály pokrok.

Je pravda, že všade môžeme nájsť ničivé sily vytvorené človekom. Tu ich môže byť málo. Niekde inde ich môže byť viac. Avšak tvorca zlých, ničivých síl nemusí zostať navždy tvorcom iba zlých síl. Ľahko sa z neho môže stať tvorca dobrých síl. Hoci nejaký človek vytvára a vlastní zlé sily, môže aj napriek tomu – ak sa dokáže stíšiť a zachytiť, či už vedome alebo nevedome, záblesk božského, osväcujúceho a napĺňajúceho svetla a urobiť prvý krok: „Praješ si zmeniť svet? Potom zmeň najprv sám seba. Praješ si zmeniť sám seba? Potom zostaň tichý v mori ticha.“

Či už bola medzinárodná situácia zlá, je zlá alebo bude zlá, je len jeden liek a tým liekom je meditácia alebo povedzme duchovnosť. Ak sa modlíme a meditujeme, budeme schopní zmeniť tvár a osud sveta. To je vnútorný spôsob. Týmto vnútorným spôsobom získame mier a vnímanie jednoty. Akonáhle si vytvoríme cítenie jednoty so zvyškom sveta, nebude už žiadna vojna a žiadna skaza.

V novembri 1974 sa Sri Chinmoy vybral na pole umeleckej tvorby a v priebehu jedného roka dokončil neuveriteľných sto tisíc akrylových prác kontemplatívneho charakteru. Nazval ich Jharna-Khala, čiže Fontánové umenie, ktoré prúdi z vnútorného zdroja. Dnes jeho dielo zahŕňa nesmierne pestré a rozsiahle množstvo tak veľkých nástenných olejových, akrylových a kriedových malieb, tak aj série meditatívnych kresieb štrnástich miliónov vtáčikov, ktoré symbolizujú nekonečnú slobodu ľudskej duše. Tieto meditatívne umelecké práce boli vystavené na mnohých významných miestach a galériách po celom svete, ako napr. V Senáte Spojených štátov, v Senáte Austrálskeho národného Parlamentu alebo v sídle UNESCO v Paríži.

V priereze rokov 1968 až 2004 sa jeho literárna tvorba výrazne rozšírila. Napísal na sto tisíc básní a publikoval viac ako 1 450 titulov poézie, esejí, divadelných hier, príbehov a kníh odpovedí, poskytujúcich rozmanité podoby inšpirácie k hľadaniu pravdy a vyššieho zmyslu života. Rada z nich bola preložená do slovenského a českého jazyka a tak sú ľahko k dosiahnutiu v kníhkupectvách či mestských knižniciach. V priebehu týchto rokov dostal Sri Chinmoy za svoju neobyčajne tvorivú činnosť na poli literatúry, hudby, umenia a športu, rovnako ako za vlastný inšpiratívny život služby, významné ocenenia, čestné tituly a doktoráty od mnohých univerzít a medzinárodných inštitúcií.

Mystická cesta vo svete vzpierania

Od mladosti bol nadšeným a vynikajúcim atlétom. Sri Chinmoy kladie vo svojej duchovnej filozofii dôraz na harmonické ovládanie života a nevyhnutnosť zdravého tela i ducha. V roku 1976 založil športový oddiel Sri Chinmoy Marathon Team (SCMT), ktorý každoročne organizuje cez 500 atletických pretekov, ktoré zahŕňajú behy pre radosť, maratóny, ultramaratón, triatlon, atletický prebor veteránov, cyklistické a plavecké preteky. SCMT je obzvlášť dobre známy v oblasti ultradlhých závodov, kde boli zaznamenané mnohé národné a svetové rekordy.

Svoje vzpieračské dobrodružstvo začal Sri Chinmoy v roku 1985, kedy vo veku 54 rokov zdvihol nad hlavu svoju prvú činku o váhe 18 kilogramov. Onedlho zdvihol nad hlavu jednou rukou 48 kg a o rok neskôr zdvihol jednou rukou dvojnásobok svojej telesnej hmotnosti – 136 kg. Tento výkon popisuje päťnásobný „majster svalov“ Bill Pearl nasledujúcimi slovami: „Nepoznám žiadnu ľudskú bytosť vo veku cez päťdesiat rokov, a sú pravdepodobne iba dvaja alebo traja ľudia na svete, ktorí by dokázali vzoprieť jednou rukou svoju vlastnú telesnú váhu.“

Po dlhej dvanásťročnej odmlke, venovanej trénovaniu šprintu, sa vo veku 68 rokov opäť vrátil na pole vzpierania ťažkých hmotností. V novembri 1998 ohromil svet, keď nadvihol nad hlavu súčasne v každej ruke dvojnásobok svojej telesnej váhy – 131 kg. V priebehu nasledujúcich rokov priniesol Sri Chinmoy svetu veľa nových svetových vzpieračských rekordov, ktoré ďaleko presahujú nielen doposiaľ známe silácke rekordy histórie i nového veku, ale ktoré presahujú aj naše chápanie.

Sri Chinmoy vysvetľuje svoje neuveriteľné výkony nasledovne: „Cítim, že fyzická a duchovná sila musí ísť spoločne a nemôžu byť oddelené. Keď sa modlíme a meditujeme, získavame nesmierne množstvo energie, ktorú môžeme nazývať silou. Táto sila môže byť potom využitá k dobrému účelu. Ak to, čo r
obím, niekoho inšpiruje, cítim, že môj život má naozajstný zmysel. Skrze svoje vzpieranie sa snažím inšpirovať všetky ľudské bytosti bez ohľadu na ich vek, aby nestrácali nádej v naplnení svojich snov a cieľov vo svojom živote.“

Jedným z najobľúbenejších prostriedkov Sri Chinmoya, akým zdieľa s ľuďmi svoje bohatstvo vnútorného poznania, je dušeplná hudba a tichá meditácia. V priebehu svojho života na americkom kontinente zložil viac ako 14 000 meditatívnych skladieb a mantrických piesní, ktoré zachytávajú celú šírku meditačných prežitkov a vnútorných skúseností. Jeho netradičná, intuitívna hudba sa prihovára s jasnosťou a istotou jedného z tých, ktorí zakúšajú Pravdu svojou vlastnou skúsenosťou. Od svojho prvého veľkého koncertu v roku 1984 v nemeckom Kolíne nad Rýnom ponúkol svoje meditatívne skladby státisícom poslucháčov pri viac ako 600 koncertoch po celom svete.