24. novembra 1999 mal Sri Chinmoy rozhovor v rádiu CNN, kde odpovedal na osobné otázky moderátora. Tu si môžete prečítať tento rozhovor.

Redaktor: Sri Chinmoy, môžete nám povedať, čo sa snažíte vyjadriť svojim životom?

Sri Chinmoy: Som hľadajúci. Denne sa modlím k Bohu a meditujem na Boha. Zo života svojej modlitby a zo života svojej meditácie získavam inšpiráciu. Túto inšpiráciu sa svojim veľmi pokorným spôsobom snažím ponúkať ľudstvu.

Redaktor: Čo je to „srdce jednoty“, o ktorom hovoríte? 

Redaktor: Ako sa táto filozofia vzťahuje k vzpieraniu?

Sri Chinmoy: Cítim, že fyzické a duchovné musia kráčať spoločne, nemôžu byť oddelené. Keď sa modlíme a meditujeme, získavame energiu naviac, ktorú môžeme nazvať silou. Táto sila môže byť využitá k dobrým účelom. Ak môžem kohokoľvek na tomto svete inšpirovať, potom cítim, že môj život má zmysel. Svojim vzpieraním ponúkam svoju fyzickú silu k tomu, aby som inšpiroval ľudí.

Niektorí ľudia cítia, že fyzické je fyzické a duchovné je duchovné, sú ako severný a južný pól. Ja mám pocit, že to tak vôbec nie je. Pre mňa sú ako oltár a chrám. Keď sa modlíme k Bohu, potrebujeme oboje, chrám aj oltár. Chrámom je naše telo a oltárom je naša duša. Fyzické schoposti tak musia ísť spoločne s duchovnými schopnosťami.

Keď dvíham ťažké, ťažké váhy – slony a podobne – snažím sa inšpirovať svojich spoluobčanov. Oni sa tiež môžu snažiť podobným spôsobom inšpirovať ostatných, a nemusí to byť zrovna vzpieranie. Môžu písať neobyčajné básne, skladať piesne alebo robiť niečo iného v akejkoľvek oblasti života. Táto inšpirácia tak nie je obmedzená iba na vzpieranie.

Redaktor: Zdá sa mi, že robíte veci, ktoré sa vymykajú normálnym vekovým hraniciam.

Sri Chinmoy: Áno, máte naprostú pravdu! Vek prestane vzdorovať. Tu neexistuje veková hranica. Keď sa modlíme a meditujeme, ideme ďaleko za pole pôsobnosti mysle, fyzickej mysle, ktorá spochybňuje naše schopnosti. Keď sa modlíme a meditujeme, stotožňujeme sa s niečim rozsiahlym a nekonečným. Preto neexistuje veková hranica, ale musíme ísť ďaleko za  pole pôsobnosti fyzickej mysle, ktorá nás zväzuje a v každom okamihu odraďuje. Hovorí: „Nemôžeš robiť toto nemôžeš robiť tamto, je to pre teba nemožné.“ Ale keď sa modlíme a meditujeme, keď žijeme v srdci, neexistuje nič také, čo je nemožné.

Redaktor: Ako ste začali so vzpieraním?

Sri Chinmoy: Ako som povedal, som človek modlitby. Dostal som vnútorné posolstvo, aby som vstúpil do sveta vzpierania. Vzpieranie nebolo mojou silnou stránkou. Narodil som sa ako básnik a spevák. Potom tu na západe, v Amerike, som sa pustil do hrania na hudobné nástroje, skladanie piesní a tak ďalej.

Keď sa modlím a meditujem, získavam zvnútra posolstvá. Používam termín Vnútorný kormidelník. Môj vnútorný kormidelník mi nariadil, aby som začal vzpierať. V mladosti som byl – podľa našich úbohých indických merítiek – dobrý atlét. Nikdy som nepoužíval činky. Myslel som, že pokiaľ máte svaly, nemôžete byť dobrým atlétom. Ale teraz sa moja teória zmenila. Vidím, že svetoví šampióni majú skvelé svaly. Teraz mi môj vnútorný kormidelník nariadil, aby som mu slúžil skrz vzpieranie, v ktorom môžu byť  pozdvihnuté bariéry mysle.

Redaktor: Aj hudbu skladáte a ďalšie veci robíte preto, že dostávate vnútorný príkaz?

Sri Chinmoy: Áno, z rovnakého dôvodu. Kedykoľvek som požiadaný, píšem básne alebo skladám piesne, maľujem a podobne. Všetko, čo robím, robím na rozkaz svojho vnútorného kormidelníka.

Redaktor: Ste vy osobne spokojný, ak je niekto inšpirovaný vašim príkladom?

Sri Chinmoy: Áno, rozhodne. Keď poslúžim čo i len jedinému človeku, ak niekto dokáže prijať moju inšpiráciu, cítim sa neobyčajne spokojný. Ak poslúžim čo i len jedinému človeku, cítim, že je to obrovská pomoc vo zvyšovaní úrovne ľudstva. Čokoľvek robím na poli športu alebo atletiky – na mnohých miestach usporadúvame naše bežecké závody na dlhé vzdialenosti – všetko je to pre inšpiráciu. Čokoľvek, čo robí naša organizácia, má jediný zámer. Každý by mal byť inšpirovaný. Tak ako my sa pokúšame inšpirovať ostatných, i oni majú právo inšpirovať nás.