V nasledujúcom príbehu, ktorý vyrozprával Sri Chinmoy v januári roku 1979, nájdeme veľké posolstvo a skutočnú múdrosť, ktorou keď sa budeme riadiť, isto dosiahneme to, čo si zaumienime. Toto poznanie je zároveň dôležitým posolstvom pre všetkých hľadajúcich. Začítajte sa do nasledujúcich riadkov a zistite, čo je majstrovým posolstvom.
Kedysi dávno žil v jednom indickom meste chlapec, ktorý sa volal Bopdeb. Učil sa sanskrit, starodávny indický jazyk, ale vôbec mu to nešlo. Rodičia ho nemilosrdne kárali, učitelia ho trestali a bili, ale nič naňho neúčinkovalo. Nakoniec to s ním jeho učitelia vzdali a vyhodili ho zo školy. Bopdeb bol tak hlúpy, že naňho zanevreli i jeho vlastní rodičia. Chudák Bopdeb sa cítil biedne. Opustil domov a odišiel do najbližšej dediny.
Bopdeb sa modlieval a meditoval pod stromom pri jazere. Každý deň vídaval ženy z dediny, ako nesú prázdne džbány k jazeru. Keď ich naplnili, položili ich na kamenné schody u jazera a samy sa občerstvili vo vode z jazera. Potom sa vracali naspäť do dediny.
Jedného dňa, keď bol Bopdeb pri jazere sám, prišiel ku kamenným schodom a objavil niečo významného. Videl, že kameň, na ktorý ženy kladú džbány, nie je v jednej rovine s ostatnými, pretože je okresaný od džbánov. „Keď sa kameň dokáže okresať tým, že sa naň dávajú džbány s vodou, prečo by to nemalo fungovať s mojou pamäťou?“ položil si Bopdeb otázku. Tento objav mu predal posolstvo vytrvalosti. „Vytrvalosť vždy dosiahne cieľ.“ vravel si sám pre seba.
Niekoľko dní strávil len v modlitbách a meditáciách. Potom začal čítať svoje staré učebnice sanskritskej gramatiky. Predtým bol najhorším žiakom v sanskrite, teraz si však bol schopný všetko, čo prečítal, zapamätať. Vrátil sa do školy a vďaka svojej vytrvalosti sa stal najväčším učencom v sanskrite, odborníkom na sanskritskú gramatiku.
Vytrvalosť, vytrvalosť,
vytrvalosť!
Môžeš zo mňa urobiť
génia.
— Sri Chinmoy, „Sedemdesiat sedem tisíc stromov služby“
Medzi mnohými otázkami, ktoré sa žiaci svojho majstra pýtali, bola aj táto:
Aký je vzťah medzi dychtivosťou a vytrvalosťou?
Sri Chinmoy: Dychtivosť urýchľuje všetko. Ide rýchlejšie než najrýchlejšie. S dychtivosťou môžeme zdolať Himaláje. Ale niekedy sa dychtivosť vzdáva, keď sa stretne s problémami a prekážkami v živote. So všetkou dychtivosťou sa o niečo pokúšame raz, dvakrát, trikrát a potom sa vzdávame. Pristúpime k niekomu, aby sme sa ho spýtali na to alebo tamto, ale po dvoch alebo troch pokusoch cítime, že je pod našu dôstojnosť osloviť toho človeka znovu. Potom neuspejeme. Ale pokiaľ príde vytrvalosť, aby sa pripojila k dychtivosti, potom sme zachránení.
Keď niekto uspeje, ostatní môžu povedať, „Ó, mal šťastie.“ Ale to nie je šťastie. Predtým tento človek mohol niekoľkokrát neuspieť, veľakrát mal extrémnu smolu. Ale na rozdiel od ostatných sa nevzdal a nakoniec uspel.
Mnoho ľudí je dychtivých, ale po dvoch dňoch ich dychtivosť zmizne. Dva dni je pre nich viac než dosť. Pokiaľ neuspejú za dva dni, prinesú mi správu: „Ťažko som sa pokúšal, ale to sa nedá urobiť.“ Aby sme uspeli, musíme si deň za dňom uchovávať svoju dychtivosť. Dychtivosť hory prenáša. Ale pokiaľ niečo nemôže urobiť dychtivosť, potom je potrebná vytrvalosť a trpezlivosť.
Ak Vás tento príbeh inšpiroval, prosím napíšte nám Vaše postrehy.
