Z duchovného hľadiska je každý hľadajúci začiatočníkom. Začiatočník je ten, kto má vnútornú túžbu rásť do niečoho stále viac božského, viac osvecujúceho a viac napĺňajúceho. Vo chvíli, keď chcete robiť ustavičný a stály pokrok, vo chvíli, keď chcete prekonať sami seba a vstúpiť do večne sa prekonávajúceho Sveta Za, v tej chvíli sa stávate večným začiatočníkom.

Ak ste úplný začiatočník, môžete začať tým, že si prečítate niekoľko duchovných kníh. Dajú vám inšpiráciu. Mali by ste čítať knihy duchovných Majstrov, v ktorých máte úplnú dôveru. Sú Majstri, ktorí dosiahli najvyššie vedomie. Ak budete čítať ich knihy, určite získate inšpiráciu. Je lepšie nečítať knihy, ktoré napísali profesori,učenci, alebo ašpiranti, ktorí sú ešte stále na ceste a nedosiahli osvietenie. Len tí, ktorí poznali Pravdu, dokážu ponúknuť Pravdu. Ináč je to, ako keď slepý vedie slepého.

Je tiež dobré, ak sa stretávate s ľuďmi, ktorí už nejaký čas meditujú. Títo vás možno nebudú schopní učiť, ale môžu vás inšpirovať. Aj keď budete počas meditácie vedľa nich iba sedieť, vaša vnútorná bytosť od nich nevedomky získa určitú meditačnú silu. Nič nekradnete, len vaša vnútorná bytosť od nich prijíma pomoc bez toho, že by ste o tom navonok vedeli.

Na začiatku by ste nad meditáciou nemali ani rozmýšľať. Len si cez deň vyhraďte určitý čas, keď sa pokúsite byť tichí a pokojní. Cíťte, že týchto päť minút patrí vašej vnútornej bytosti a nikomu inému. Veľmi dôležitá je pravidelnosť. To, čo potrebujete, je pravidelné cvičenie v rovnakom čase.

Priestor na meditáciu

Keď meditujete doma, mali by ste mať vo svojej izbe kútik, ktorý je absolútne čistý a posvätný – miesto, ktoré používate len na meditáciu. 

Keď sa venujete svojej každodennej individuálnej meditácii, snažte sa meditovať úplne sami. Spoločná meditácia je tiež dôležitá, ale pokiaľ ide o individuálnu každodennú meditáciu, je lepšie meditovať osamote.

Čistota tela

Pred začiatkom meditácie je dobré sa osprchovať alebo okúpať. Čistota tela je absolútne nevyhnutná pre očistenie vedomia. Ak sa nemôžete osprchovať ani okúpať predtým, než si sadnete k meditácii, mali by ste si aspoň umyť tvár a nohy. Tiež sa odporúča obliecť si čisté a svetlé oblečenie. 

Kvety a vonné tyčinky

Pomôže vám, ak si zapálite vonnú tyčinku a máte pred sebou kvety. Niektorí ľudia hovoria, že počas meditácie nie je potrebné mať pri sebe kvety. Hovoria: „Kvet je vo vnútri. Tisíclupienkový lotos je vo vnútri.“ Ale fyzický kvet, ktorý máte pred sebou, vám tento vnútorný kvet pripomenie. Jeho farba, vôňa a čisté vedomie vám dajú trochu inšpirácie. Z inšpirácie získate ašpiráciu a z ašpirácie získate realizáciu.

To isté platí aj o používaní sviečok počas meditácie. Samotný plameň sviečky vám nedá ašpiráciu, je to vnútorný plameň, ktorý vám ju dá. Ale keď vidíte vonkajší plameň, okamžite si uvedomíte, že aj plameň vo vašej vnútornej bytosti stúpa vysoko, vyššie, najvyššie. A keď cítite vôňu tyčinky, získate možno len trochu inšpirácie a čistoty, ale táto trocha sa môže pridať k vášmu vnútornému pokladu. 

Najlepší čas na meditáciu je podľa indických prorokov, mudrcov a duchovných Majstrov medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Nazýva sa Brahma Muhurta, čas Brahmu a je považovaný za najlepší čas. Ale tu na Západe, ak chodíte neskoro spať, je najlepší čas o pol šiestej alebo o šiestej hodine ráno. Presný čas si musíte určiť podľa konkrétnych okolností a svojich vlastných schopností.

To je čas na vašu prvú meditáciu. Ak môžete meditovať znova medzi dvanástou a pol jednou, desať alebo pätnásť minút, je to výborné. Túto meditáciu by ste mali robiť vo vnútri, nie na ulici. Príde deň, keď budete schopní meditovať hocikde, počas šoférovania alebo inej činnosti, ale teraz je lepšie, ak budete meditovať vo vnútri, na vhodnom mieste. 

Potom, keď sa slnko schyľuje k západu, môžete sa pozerať na slnko a meditovať. Skúste meditovať desať minút. Vtedy prosím skúste cítiť, že ste sa úplne zjednotili so slnkom, s podstatou vesmíru. Svoju úlohu ste počas dňa zohrali čo najlepšie a teraz si idete odpočinúť. Takýto bude váš postoj.

Potom meditujte, keď sa chystáte spať – nech je to kedykoľvek. Najlepšie je ísť spať pred jedenástou hodinou večer. Nutnosť si však žiada svoje. Ak musíte pracovať v noci, je to v poriadku.

Počas meditácie je dôležité mať chrbticu rovnú a vzpriamenú a telo uvoľnené. Ak je telo strnulé, potom prirodzene neprijme božské a napĺňajúce kvality, ktoré počas meditácie doň a cez neho prúdia. Ale nemali by sme sa cítiť nepohodlne. KeĎ sa telo cíti nepohodlne, automaticky zmení svoju polohu. Počas meditácie vás vaša vnútorná bytosť spontánne uvedie do pohodlnej polohy, a potom je na vás, aby ste v nej zostali. Hlavnou výhodou lotosovej pozície je, že pomáha udržať chrbticu rovnú a vzpriamenú. Ale nemusí nutne udržať telo uvoľnené. Takže lotosová pozícia nie je pre správnu meditáciu vôbec nevyhnutná. Veľa ľudí medituje veľmi dobre, keď sedia na stoličke.

Niektorí hľadajúci radi meditujú poležiačky, ale to vôbec nie je vhodné pre začiatočníkov, dokonca ani pre tých, ktorí už meditujú niekoľko rokov. Pri meditácii poležiačky telo vstúpi do sveta spánku alebo do určitého vnútorného prúdu či driemoty. Okrem toho keď ležíte, vaše dýchanie nie je také uspokojivé, ako keď sedíte, pretože nie je vedomé ani kontrolované.

Najlepšie je meditovať s očami čiastočne otvorenými a čiastočne zatvorenými. Takto ste koreňom stromu a zároveň jeho najvyššou vetvou. Tá vaša časť, ktorá má oči napoly otvorené, je koreňom a symbolizuje Matku Zem. Druhá časť, ktorá má oči napoly zatvorené, je najvyššou vetvou, svetom vízie. Vaše vedomie je na najvyššej úrovni a zároveň je aj tu na Zemi.

Keď meditujete s očami napoly otvorenými a napoly zatvorenými, robíte takzvanú meditáciu leva. Aj keď idete hlboko dovnútra, zameriavate svoju vedomú pozornosť tak na fyzickú úroveň, ako aj na podvedomú úroveň. 

Správne dýchanie je pri meditácii veľmi dôležité. Keď dýchate, snažte sa nadychovať tak pomaly a pokojne, ako je len možné, takže keby niekto umiestnil pred váš nos tenkú niť, vôbec by sa nepohla. A keď vydychujete, snažte sa dýchať ešte pomalšie ako pri nádychu. Ak je to možné, urobte krátku prestávku medzi koncom výdychu a začiatkom nádychu. Ak môžete, zadržte na niekoľko sekúnd dych. Ale ak vám to spôsobuje ťažkosti, nerobte to. Nikdy nerobte nič, čo by poškodilo vaše orgány alebo dýchací systém.

Prvá vec, na ktorú by ste mali pri dýchaní myslieť, je čistota. Ak počas nádychu dokážete cítiť, že dych prichádza priamo od Boha, čistoty samotnej, potom váš dych môže byť ľahko očistený. Vždy, keď sa nadychujete, skúste si uvedomiť, že vnášate do svojho tela mier, nekonečný mier.

Opakom mieru je nepokoj. Keď vydychujete, snažte sa cítiť, že vyháňate nepokoj, ktorý je vo vás, a tiež nepokoj, ktorý vidíte všade okolo seba.

Ak budete dýchať týmto spôsobom zistíte, že vás nepokoj opúšťa. Keď to niekoľkokrát zopakujete, pokúste sa cítiť, že vdychujete silu z vesmíru, a počas výdychu cíťte, že z vášho tela odchádza všetok strach.

Keď to niekoľkokrát urobíte, pokúste sa čítť, že to čo vdychujete, je radosť, nekonečná radosť a to, čo vydychujete je smútok, trápenie a melanchólia.

Toto nie je tradičná jogová pránajáma, ktorá je zložitejšia a systematickejšia, ale je to najúčinnejšia duchovná metóda dýchania. Ak budete cvičiť tento spôsob dýchania, čoskoro uvidíte výsledky. Spočiatku budete musieť použiť svoju predstavivosť, ale po nejakom čase uvidíte a pocítite, že to vôbec nie je predstava, ale skutočnosť. Vedome vdychujete energiu, ktorá prúdi všade okolo vás, očisťuje vás a zbavuje vás všetkého nebožského. Ak dokážete týmto spôsobom dýchať päť minút každý deň, môžete urobiť rýchly pokrok. Ale musíte to robiť úplne vedome, nie mechanicky. 

Mantra je sanskritské slovo. V indickej filozofii, duchovnosti a vnútornom živote hrajú mantry významnú úlohu. Mantra je slovo naplnené božskou energiou.

Ak nedokážete vstúpiť do svojej najhlbšej meditácie, pretože vaša myseľ je nepokojná, je to príležitosť, aby ste použili mantru. Môžete niekoľko minút opakovať „AUM“ (óm). AUM je najmocnejšia zo všetkým mantier, je to matka všetkých mantier. AUM je jediný, nedeliteľný zvuk, je to vibrácia Najvyššieho. AUM je počiatočný zvuk vesmíru.

Najlepšie je spievať AUM nahlas, aby jeho zvuk mohol vibrovať aj vo vašich fyzických ušiach a preniknúť celým telom. To presvedčí vašu vonkajšiu myseľ a dá vám väčší pocit radosti a úspechu. Keď spievate nahlas, zvuk M by mal trvať aspoň trikrát dlhšie ako zvuk AU. 

V duchovnom svete hneď po meditácii nasleduje hudba. Ticho je zdrojom všetkého. Je zdrojom hudby a je hudbou samotnou. Ticho je hniezdo a hudba je vták.

Nesnažme sa pochopiť hudbu svojou mysľou. Nesnažme sa ju ani cítiť svojím srdcom. Len jednoducho a spontánne nechajme vtáka hudby lietať na oblohe svojho srdca.

Každý jednotlivec má svoju vlastnú hudbu, každý pohyb má svoju vlastnú hudbu, každý čin má svoju vlastnú hudbu. Vždy keď sa nadýchneme a keď vydýchneme, je tam hudba.

Hudba a duchovný život idú spolu, jedno dopĺňa druhé. Hudba pomáha duchovnému hľadajúcemu ísť hlboko dovnútra a získať najvyššie uspokojenie zo života, z pravdy a zo skutočnosti.

Keď počúvame dušeplnú hudbu alebo keď sami hráme dušeplnú hudbu, naša vnútorná existencia okamžite stúpa vysoko, vyššie, najvyššie. Prúdi cez nás rieka, rieka vedomia a toto vedomie je po celý čas osvietené.

Spievanie je formou meditácie. Ak nedomážete udržať melódiu, to nevadí. Tak nebudete spievať na verejnosti. Ale určite môžete spievať, keď ste sami. Dokonca aj keď je melódia nesprávna, ak spievate dušeplne, je to skutočná forma meditácie. 

Meditácia je nanajvýš dôležitá a spievaním duchovných piesní získate príležitosť meditovať najľahším spôsobom. Táto príležitosť klope na vaše dvere v každej chvíli. V každej chvíli možno nechete meditovať, ale kto si rád nezaspieva? Ak dokážete spievať dušeplne, váš spev sa bude považovať za taký dobrý ako vaša meditácie. Ak budete spievať dušeplne, možno sa vám bude dariť lepšie ako vo vašej vlastnej meditácii.

Meditácia je, stručne povedané, umenie utíšiť myseľ a vstúpiť do srdca, do najvyššej a najlepšej časti našej bytosti. Občas môžeme získať záblesk nádherného vnútorného mieru a uspokojenia vo svojom vnútri – napríklad keď sa pozeráme na zapadajúce slnko, alebo keď sa prechádzame v prírode – ale väčšinu života je naša vnútorná skutočnosť zakrytá množstvom myšlienok našej nepokojnej a ustaranej mysle.

Meditácia je cestou k objaveniu seba samého. Väčšina z nás, keď hovorí o sebe, spontánne ukáže na stred svojej hrude, na svoje srdce. To je v skutočnosti to pravé miesto, kde začíname hľadať svoje vnútorné Ja. Bohužiaľ, hlavná prekážka v tom, aby sme sa na svoje srdce dokázali plne sústrediť a dozvedeli sa o sebe viac, je prúd nepokojných myšlienok, ktoré nám neustále víria v hlave.

Preto väčšina meditačných techník začína tým, že sa pokúšame utíšiť myseľ a nájsť trochu ticha a pokoja. Keď je myseľ pokojná, mier a spontánna radosť zo srdca dokážu vystúpiť na povrch a zaplavia celú našu bytosť.

Odporúča sa, aby ľudia, ktorí sa chcú naučiť meditovať, začali najprv s cvičením koncentrácie. Koncentrácia vám umožní udržať myseľ pokojnú tak dlho, pokiaľ nevstúpite do meditácie. Existuje veľa koncentračných cvičení, ktoré môžete vyskúšať, ako napr. koncentrácia na dych alebo na plameň sviečky či kvet. Opakovanie mantier môže byť ďalším spôsobom, ako sa ponoriť do meditácie rýchlo a efektívne. Postupom času pomocou sily meditácie získate kontrolu nad svojimi vlastnými myšlienkami a poznáte viac to, čím skutočne ste.

Meditácia nie je únik

Ak vstupujeme do života meditácie, aby sme unikli svetu a zabudli na svoje trápenie, potom to robíme z nesprávneho dôvodu. Ak vstúpime do duchovného života kvôli vonkajšiemu sklamaniu alebo nespokojnosti, potom možno v duchovnom živote nezostaneme. Dnes sa mi nepodarilo uspokojiť svoje túžby; takže nie som spokojný so svetom. Ale zajtra si poviem: „Skúsim to znovu. Možno tentokrát budem spokojný.“ Ale nakoniec pocítime, že nás život túžob nikdy neuspokojí. Pocítime potrebu začať vnútorný život. To je ašpirácia.

Každý deň sa musíme naučiť len jednu vec: ako byť úprimne šťastní.

Sri Chinmoy hovorí:

„Meditácia neznamená len ticho sedieť päť alebo desať minút. Vyžaduje si vedomé úsilie. Musíme prinútiť myseľ, aby sa upokojila a utíšila. Zároveň však musí byť bdelá, aby nedovolila vstúpiť žiadnym rušivým myšlienkam alebo túžbam. Keď dokážeme myseľ upokojiť a utíšiť, pocítime, že v nás svitá nové stvorenie. Keď je myseľ prázdna a pokojná a z celej našej bytosti sa stane prázdna nádoba, naša vnútorná bytosť môže vzývať nekonečný mier, svetlo a blaženosť, aby vstúpili do tejto nádoby a naplnili ju. To je meditácia.“

Close Menu