Meditácia na srdce

Meditácia na srdce

Aký je rozdiel medzi myslením a meditáciou, alebo je to to isté?

Sri Chinmoy: Myslenie a meditácia sú úplne odlišné veci – úplne, radikálne odlišné veci. Myslenie a meditácia sú ako severný pól a južný pól. Mysliaca myseľ vás nemôže nikdy oslobodiť z okov nevedomosti. Nevedomá osoba nevie, ako viac myslieť, pozná iba niekoľko myšlienok. Intelektuálny človek premýšľa dvadsať štyri hodín denne. Ale čo jeden aj druhý z nich dlhodobo dokáže? Dlhodobo nedokážu nič. Prvý sa uspokojí len s niekoľkými myšlienkami a druhý sa uspokojí s tisíckami myšlienok  a množstvom mentálnych informácií. Ale tu obaja skončia. Ani jeden nevstúpi do ničoho vyššieho.

Keď meditujeme, vôbec nemyslíme. Cieľom meditácie je oslobodiť sa od myšlienok. Spočiatku, ak do nás vstúpia nebožské myšlienky alebo nepriateľské myšlienky, odmietame ich. Postupne príde doba, kedy budú na doske nášho srdca zapísané len božské myšlienky, božské predstavy. Ale ak meditujeme, musíme odmietať myšlienky, ako je to len možné. Myšlienka je ako bodka na tabuli. Nech je dobrá alebo zlá, existuje. Iba ak neexistuje absolútne žiadna myšlienka, môžeme vrásť do skutočnosti. V naozaj najvyššej meditácii nebudú vôbec žiadne myšlienky. Myseľ je tichá, pokojná, pokojná. V dobrej meditácii, v hlbokej meditácii, myšlienky môžu vstúpiť, ale v najvyššej, v najhlbšej meditácii nie. Vtedy neexistuje vôbec žiadna forma, žiadna myseľ. Myslenie nemá vôbec nič do činenia s duchovným životom alebo meditáciou. Musíme ísť za myslenie. Ako dôjdeme za myslenie? Skrze ašpiráciu a meditáciu. Vo chvíli, keď začneme myslieť, hráme sa s obmedzením a pripútaním. Naše myšlienky, akokoľvek sladké a lahodné v tomto okamihu, sú z dlhšieho pohľadu bolestivé a ničiace, pretože nás obmedzujú a pútajú. V mysliacej mysli nie je žiadna skutočnosť. Každú chvíľu budujeme hrad a nasledujúci okamih ho búrame. Keď ideme za myslenie s pomocou našej ašpirácie a meditácie, môžeme zároveň vidieť a tešiť sa z božej skutočnosti a božej vízie.

Ak sa chceme zamerať na srdce, kde ho nájdeme?

Sri Chinmoy: Niektorí duchovní Majstri sa domnievajú, že naše duchovné srdce sa nachádza v strede našej hrudi, kde je čakra Anahata. To je miesto najvyššej radosti a bezpečia. Ja som jeden z tých, ktorý patrí medzi nich. Iní duchovní Majstri by povedali, že sa nenachádza v strede našej hrudi, ale že je v treťom oku, v čakre adžna, čiže v centre zrenia, pretože srdce má víziu schopnú vidieť Boha, cítiť Boha a prijímať požehnanie od Boha. Ďalší by povedali, že sa nachádza na ľavej strane nášho fyzického srdca.

Ale nech už má ktorákoľvek časť nášho tela schopnosť vidieť Boha, modliť sa k Bohu a meditovať na Boha, my jej hovoríme srdce. Akonáhle vyslovíme slovo “srdce”, získame pocit niečoho veľmi hlbokého, prenikavého a sladkého. Srdce je najdrahšia časť našej bytosti, najdrahšia skutočnosť alebo božskosť vo vnútri nás. Ak teda získavaš radosť pri meditácii na svoju čakru Anahata, medituj práve tu. Ak získavaš radosť z meditácie na čakru adžna alebo na nejaké iné centrum, môžeš meditovať práve na toto miesto. Nemusíš sa zaoberať filozofiou spojenú s týmito čakrami. Najlepšie je vybrať si miesto, z ktorého získavaš tú najväčšiu radosť. Práve to miesto, z ktorého pri modlitbe a meditácii dostávaš najväčšiu radosť, je to najlepšie miesto pre meditáciu.

Každý deň pracuješ v zhone a ruchu života. Keď potom prídeš domov, dostaneš ohromnú radosť. Vstúpiš do svojej izby a tu sa modlíš, medituješ, alebo robíš čokoľvek, čo chceš robiť. Akonáhle vyslovíme slovo “domov”, sme zaplavení veľmi sladkými pocitmi. So srdcom je to presne rovnaké. Srdce je miesto, kde sme v bezpečí. Tu máme pocit, že sa napĺňajú naše modlitby. Tu sú naše meditácie veľmi hlboké, osvecujúce a plnohodnotné. Je to miesto, ktoré nám dáva najvyšší radosť. Naši priatelia lekári by povedali: “Nie, ako by toto mohlo byť srdce? Si hlúpy! Srdce musí byť tu, práve na tomto mieste.” My sa však nezaoberáme medicínou. My sa zaoberáme len duchovnými skutočnosťami. Podľa duchovnej skutočnosti sa to miesto, ktoré nám dáva pri meditácii a modlitbe najväčšiu radosť, nazýva srdcom.

Ako sa človek naučí koncentrovať sa na srdce?

Sri Chinmoy: Ak sa dokážete koncentrovať na špičku vášho prsta, dokážete sa tiež koncentrovať na svoje srdce. Rovnako tak, ako sa koncentrujete na čokoľvek – na obraz, sviečku, plameň, akýkoľvek hmotný predmet – sa tiež môžete koncentrovať na srdce. Môžete zavrieť oči, alebo sa pozerať na stenu, ale po celý čas myslite na srdce ako na svojho drahého priateľa. Keď sa toto myslenie stane najsilnejšie, keď pohltí celú vašu pozornosť, potom ste prešli za bežný spôsob myslenia a začali ste s koncentráciou. Nemôžete fyzicky pozrieť na duchovné srdce, ale môžete na neho zamerať celú svoju pozornosť. Potom postupne sila vašej koncentrácie vstúpi do srdca a vytiahne vás úplne z ríše myslenia.

Ak nemáte v hojnej miere čistotu, najlepšou vecou je vzývať najprv čistotu, potom sa koncentrovať na srdce. Ak je srdce nečisté, ak srdce vlastní nespočetné pozemské žiadosti, potom nehľadiac na to, ako úprimne sa koncentrujete na srdce, vo svojom vnútornom živote nebudete úspešní. Čistota hrá v duchovnom živote nanajvýš dôležitú úlohu. Čistota neznamená mať čisté telo. Čistota je vedomím vlastníctvom živého oltára hlboko v najvnútornejších zákutiach srdca. Keď cítite božskú prítomnosť vnútorného oltára, samovoľne sa očistíte. Vtedy bude koncentrácia na srdce nanajvýš účinná, a keď sa dokážete účinne koncentrovať, musíte sa stať vedomými duchovného srdca vnútri seba.

Ak je vaša koncentrácia dobrá, potom sa pokúste meditovať. Meditácia nemusí byť v hlave. Tak ako pri koncentrácii môžete meditovať kdekoľvek. Môžete ľahko meditovať v srdci. Keď už sa vaša meditácia stala hlbokú, keď máte schopnosť mať voľný prístup k svojmu duchovnému srdcu, potom bude pre vás celkom jednoduché dosiahnuť duchovného srdca.

Prečo by som sa mal koncentrovať a meditovať v srdci namiesto v mysli?

Sri Chinmoy: Predtým, než sa koncentrujete na srdce alebo na čokoľvek, premýšľajte iba niekoľko minút o mysli namiesto toho, aby ste mysli dovolili myslieť na niečo iné. Oddeľte sa od mysle a pozorujte myseľ. Pozorujte, čo pre vás urobila a sledujte, či ste skutočne spokojní s jej schopnosťami. Myseľ vám dala veľa vecí, ale stojí za to mať tieto veci v duchovnom živote, alebo nie? V bežnom ľudskom živote má myseľ nesmierny význam. Bez nej by sme neboli poriadne schopní činnosti. Ale keď vstúpite do duchovného života zbadáte, že väčšina z toho, čo vám myseľ dala, boli informácie a nie osvietenie. Medzi tým je veľký rozdiel. Čítate knihy a hovoríte s ľuďmi a získavate od nich veľa informácií. Ale kde je osvietenie? Môžete prečítať stovky strán, či hovoriť so stovkami ľudí, ale nezískate osvietenie. A tak, keď myslíte na to, čo vám dala myseľ, myslite zároveň na vec, ktorú potrebujete najviac a zbadáte, že myseľ túto potrebu nenaplnila. Keďže vás myseľ sklamala, prečo by ste sa na ňu mali koncentrovať?

Keď už ste úplne nespokojní s obmedzenými schopnosťami mysle, bude pre vás možné koncentrovať sa na srdce. Tak dlho, kým máte nesmiernu vieru vo svoju myseľ, v myseľ, ktorá všetko komplikuje a mätie, budete vo svojej meditácii odsúdení k sklamaniu. Bežní ľudia si myslia, že komplikovanosť je múdrosťou. Ale duchovní ľudia vedia, že komplikovanosť je nebezpečná. Boh je veľmi prostý. Svetlo je veľmi prosté. Je to naša prostota a úprimnosť, nie zložitosť, v ktorej prebýva skutočná Pravda. Zložitosť nám nemôže dať nič. Sama zložitosť je skazou.

Ak meditujete v mysli, budete schopní meditovať snáď päť minút, a z týchto piatich minút budete meditovať veľmi mocne možná jednu minútu. Potom ucítite, že celá vaša hlava začína byť napätá. Najprv získate radosť a uspokojenie, ale keďže chcete ísť za nich, ucítite najskôr neúrodnú púšť. Päť minút budete niečo prijímať, ale keď budete chcieť ísť za to, najskôr nepocítite nič. Keď meditujete v srdci, príde deň, kedy začnete získavať uspokojenie. Ak meditujete v srdci, meditujete tam, kde je duša. Pravda, svetlo, vedomie duše prestupuje celým telom, ale existuje určité miesto, kde duša sídli väčšinu času a tým miestom je srdce. Ak chcete osvietenie, ak je vaším konečným cieľom osvietenie, získate toto osvietenie z duše, ktorá je vo vnútri srdca. Keď viete čo chcete a viete, kde to nájsť, je rozumné ísť na to miesto. Inak to bude ako ísť do železiarstva kúpiť si potraviny. Ak sa koncentrujete na myseľ, budete sklamaní a stratíte odvahu. Nezískate čo ste chceli, pretože ste išli na zlé miesto. Ak zameriate svoju pozornosť do srdca, získate oveľa viac vnútorného uspokojenia, ako keď meditujete v mysli, pretože srdce je sídlom duše. Musíte vedieť, že Zdroj a Skutočnosť sú v srdci. Skutočnosť je všade, ale pravé prejavenie Skutočnosti musí byť na určitom mieste. Vnútri srdca je duša a keď meditujete na srdce, výsledok je nekonečne viac naplňujúci. Ale pre niektorých ľudí je ťažké meditovať v srdci, pretože na to nie sú zvyknutí. Musíte byť múdri. Existuje ohromný rozdiel medzi tým, čo môžete získať z mysle a čo môžete získať zo srdca. Myseľ je obmedzená, srdce je neobmedzené. Hlboko vnútri nás je nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. Získať obmedzené množstvo je jednoduchá úloha. Meditácie v mysli vám ich môže dať. Ale môžete získať viac, ak budete meditovať v srdci. Predpokladajme, že máte príležitosť pracovať na dvoch miestach. Na jednom mieste si zarobíte dvesto dolárov a na druhom mieste si zarobíte päťsto dolárov. Ak ste múdri, nebudete strácať čas na prvom mieste.

Nebuďme spokojní s vecami, ktoré získame veľmi ľahko. Plač pre niečo, čo je ťažšie získať, ale čo je nekonečné a trvalé. Ak získate niečo z mysle, zajtra môžu prísť pochybnosti a povedať vám, že to nie je skutočné. Ale keď už raz získate niečo zo srdca, nikdy nebudete schopní to spochybniť, alebo na to zabudnúť. Skúsenosť na psychickej úrovni nemôže byť nikdy zo srdca vymazaná.

Ako by mal začiatočník meditovať v srdci?

Sri Chinmoy: Začiatočník musí cítiť, že je dieťa, nehľadiac na to aký je jeho pozemský vek. Myseľ dieťaťa nie je rozvinutá. Keď má dvanásť alebo trinásť rokov, jeho myseľ začne pracovať na intelektuálnej úrovni, ale pred tým je všetkým srdcom. Čokoľvek zbadá cíti, že je jeho vlastné. Spontánne sa stotožňuje. To je to, čo robí srdce.

Ak cítite, že ste dieťa, okamžite pocíťte, že stojíte v kvetinovej záhrade. Táto kvetinová záhrada je vaším srdcom. Dieťa sa môže hrať v záhrade hodiny. Pôjde od jednej kvetiny k druhej, ale neopustí záhradu, pretože získava radosť z krásy a vône každej kvetiny. Vnútri vás je záhrada, a vy môžete vnútri nej zostať tak dlho, ako budete chcieť. Týmto spôsobom môžete meditovať na srdce. Vo chvíli keď cítite, že ste dieťa, dokážete meditovať na srdce. Dieťa bude mať vždy niekoho, kto sa oňho bude starať, dokonca aj keď jeho fyzickí rodičia tu už nebudú. Boh bude mať niekoho, kto sa bude starať o dieťa, pretože cíti, že toto dieťa je práve teraz bezmocné. Keď dieťa plače, okamžite mu niekto príde pomôcť. Ale keď plače dospelá osoba, jej plač nie je dokonca ani úprimný. Keď dieťa plače napríklad len pre cukrík, je veľmi úprimné. Vtedy je pre dieťa cukrík celým svetom. Ak mu dáte stodolárovú bankovku, nebude spokojné, bude sa starať len o svoj cukrík. Ak cítite, že plačete ako dieťa pre Mier, Svetlo a Pravdu, a že len tieto veci vás uspokoja, potom váš plač bude naplnený.

Prečo hovoríte ľuďom aby zostali v srdci a nie v mysli?

Sri Chinmoy: Existuje mnoho dôvodov, prečo hovorím ľuďom, aby ostali v srdci a nie v mysli. Srdce vie, ako sa stotožniť s Najvyšším. V prípade mysli to tak nie je. Myseľ sa snaží stotožniť s predmetom, s osobou, s niečím obmedzeným. Ale toto stotožnenie nie je čisté alebo úplné. Keď sa myseľ pokúša stotožniť, pozerá na predmet okom váhavosti, alebo skutočného podozrenia. Ale keď sa chce s niečím, alebo s niekým stotožniť srdce, využíva cítenie lásky a jednoty. Keď chce srdce niečo vidieť, vidí to bezvýhradne. Ale keď chce niečo vidieť myseľ, snaží sa zdržovať a oddeľovať. Srdce zjednodušuje, myseľ komplikuje. Myseľ nevedome získava potešenie z vecí, ktoré sú komplikované a zmätené, ale srdce získava radosť z vecí, ktoré sú jednoduché. Teraz je nám k dispozícii ľudská, fyzická, pozemsky zviazaná myseľ. Ale vyššia myseľ, nadmyseľ, intuitívna myseľ, supramyseľ nám práve teraz k službám nie je. V našom každodennom živote používame pozemsky zviazanú myseľ, ktorá si stále odporuje. Bohužiaľ zriedka používame srdce, ktoré je všetkou láskou, všetkou účasťou, všetkým záujmom, všetkou čistotou, všetkou harmóniou, všetkou jednotou.

Prečo hovorím ľuďom, aby venovali viac pozornosti srdcu a menej mysli? Pretože srdce rozširuje. Duša predstavuje naše osvietenie. V duchovnom živote je duša naším pokladom. Iba s pomocou duše dokážeme vo vnútornom živote urobiť najrýchlejší pokrok a iba meditáciou na svoje srdce sa dokážeme spojiť s dušou. Všetky cesty vedú k Cieľu, ale existuje určitá cesta, ktorá nás tam vedie rýchlejšie ako ostatné cesty. Touto cestou je srdce. Je rýchlejšia, bezpečnejšia a istejšia než ktorákoľvek iná cesta.

Sme vlastníkmi dvoch miestností. Jednu miestnosť poznáme ako miestnosť srdce, druhú ako miestnosť mysle. Práve teraz je naša miestnosť mysle temná, neosvietená, nečistá a neochotná otvoriť sa svetlu. A tak musíme zostať v miestnosti srdca, v miestnosti svetla kým len môžeme. Keď cítime, že celé naše bytie je zaplavené vnútorným svetlom, ktoré tu je, potom môžeme vstúpiť do miestnosti mysle a osvietiť ju. Ale ak vstúpime do miestnosti mysle bez dostatku svetla, budeme úplne zmätení, pretože vstupujeme do miestnosti, ktorá je všetkou temnotou. Budeme tu chytení a staneme sa obeťami nevedomých, nebožských a podozrievavých síl mysle. Preto hovorím svojim študentom, aby najprv posilnili svoju vnútornú bytosť meditáciou na srdce. V srdci je prístup k svetlu duše. Ak sa koncentrujeme na srdce, skôr alebo neskôr musí vyjsť do popredia svetlo duše. Vtedy spoznáme, že máme vnútorné svetlo a budeme schopní ho používať podľa svojej ľubovôle. Potom môžeme vstúpiť do miestnosti mysle a osvietiť ju. Ale veľmi často robíme himalájsku chybu, keď vstúpime do miestnosti mysli len preto, že vidíme, že je všetkým zmätkom a temnotou. Musíme vedieť, či máme k dispozícii dostatok svetla, aby sme osvietili temnotu. Ak nemáme k dispozícii dostatok svetla, musíme vstupovať iba do miestnosti srdca. Tu môžeme meditovať a získavať vnútorné svetlo duše, kým nebudeme vnútorne silní. Nemali by sme teda vstupovať do miestnosti mysle na samom začiatku našej duchovnej cesty. K tomu, aby sme vstúpili bezpečne do tejto miestnosti, potrebujeme vnútornú istotu, vnútorné svetlo a vnútorné záruku od Najvyššieho.

Pridať komentár

four × 3 =

Close Menu