Preložené z anglického originálu: http://www.srichinmoylibrary.com/msds-39

Bol raz jeden duchovný Majster, ktorý chcel každému svojmu duchovnému dieťaťu venovať osobitnú pozornosť, záujem, požehnanie a vedenie, aj keď mal stovky a stovky žiakov. Týždenne usporadúval veľa stretnutí, niekedy aj dve v jednom dni, tak aby každé mohlo zostať malé a dôverné bez ohľadu na to, koľko nových hľadajúcich vítal do svojej duchovnej rodiny.

Jeden alebo dva dni v týždni Majster dovolil, aby na stretnutie prichádzali hostia. Potom sa niektorí z nich rozhodli nasledovať jeho cestu. Jedného dňa prišli po takomto stretnutí za Majstrom štyria hostia: traja chlapci a jedno dievča. Jeden z chlapcov sa Majstrovi uklonil a povedal: „Učiteľ, prijmeš ma za svojho žiaka? Minulý mesiac som prichádzal každý týždeň a konečne som sa rozhodol, že toto je moja cesta.“

Majster sa hľadajúceho opýtal na jeho meno a na niekoľko vecí o jeho vonkajšom živote a potom sa v tichosti sústredil na jeho dušu. Nakoniec povedal: „Zaiste, prijmem ťa za svojho žiaka. Prijímam ťa z celého svojho srdca. Prosím, prichádzaj na naše stretnutia pravidelne a oddane. Jasne vidím, že toto je tvoja cesta.“

Nový žiak bol nesmierne šťastný a vďačný, že ho Majster prijal. Potom povedal jeden zo zostávajúcich chlapcov: „Učiteľ, aj ja som minulý mesiac prichádzal, ale práve som sa dozvedel, že smieme prísť len štyrikrát alebo päťkrát a potom sa musíme rozhodnúť, či sa staneme žiakmi. Cítim, že to môže byť moja cesta. Nechcem sa však stať žiakom hneď, pretože v sebe nechcem mať žiadne vnútorné rozpory, nechcem byť vo svojom odovzdaní polovičatý. Chcem si byť absolútne istý.“

Majster odpovedal: „Hlboko si vážim tvoju úprimnosť. Tu v ašráme bohužiaľ máme také pravidlo, si ale nanajvýš vítaný na našich stredajších stretnutiach mimo ašrámu. Mnoho ľudí chodí na tieto stretnutia osem alebo deväť mesiacov, alebo dokonca rok, a stále ešte nie sú rozhodnutí; my sme ich ani nežiadali, aby tak urobili. Som samozrejme rovnaký človek, rovnaký duchovný Majster, či už som vo svojom ašráme alebo inde, a tak budeš mať stále rovnakú príležitosť rozhodnúť sa, či som tvojím Majstrom.“

„Učiteľ, tak rád počujem, že budem môcť chodiť na vaše stredajšie stretnutia a určite s vami budem ďalej meditovať. Ale prečo máš také prísne pravidlo? Odpusť, že sa pýtam, ale prečo by vnútorný život človeka mal mať také vonkajšie obmedzenia?“

Majster vysvetlil: „Syn môj, ak máme nejaké takéto pravidlá a obmedzenia, ľahšie sa ako skupina zladíme. Každá organizácia potrebuje pravidlá a obmedzenia, aby mohla hladko fungovať. Ak existujú určité pravidlá, je pre žiakov v duchovnej komunite ľahšie zaviesť disciplínu do  svojho života.

Je tu aj duchovný dôvod, syn môj. Jasne vidím, že ak si chceš vybrať cestu, štyri návštevy u jedného Majstra sú viac než dosť na to, aby si sa rozhodol, či jeho cesta je alebo nie je cestou pre teba. Ak mám byť tvojím Majstrom, musíš vo mne po toľkých návštevách niečo cítiť. Nehovorím, že vo mne musíš niečo cítiť len preto, že som duchovný Majster. Ak som ale určený byť tvojím Majstrom, určite vo mne pocítiš niečo, čo ťa povzbudí a inšpiruje, aby si sa stal mojím žiakom. Ak aj napriek tomu hovoríš, že to v tvojom prípade trvá dlhšie, pretože chceš byť veľmi starostlivý a opatrný, aby si neurobil chybu, potom ťa chcem ešte raz pozvať, aby si chodil na naše druhé stretnutia, ako dlho len budeš chcieť. Dopraj si času. Ak budeš po šiestich mesiacoch či po nejakej dobe cítiť, že táto cesta nie je pre teba, môžeš vyskúšať iné cesty.

Povedzme, že som tvoj starší duchovný brat. Pretože som v duchovnom živote trochu pokročilejší než ty, je mojou úlohou priviesť ťa k nášmu Otcovi. Ja sám však nie som Cieľom. Ak existuje niekto, kto je tiež duchovne o niečo pokročilejší než ty, aj on ťa prirodzene bude môcť doviesť k Otcovi. My, duchovní Majstri, sme ako poslíčkovia – len privádzame hľadajúcich k Otcovi. Budeš mať rovnakú príležitosť realizovať Boha, či už prijmeš túto cestu, alebo nejakú inú. Ak chceš počkať, potom to prosím urob, len nebuď smutný či znepokojený. Na všetkých mojich stretnutiach, vskutku všade, sú dvere môjho srdca doširoka otvorené.

Druhý hľadajúci sa Majstrovi uklonil: „Učiteľ, hlboko sa ma dotkla veľkodušnosť tvojho srdca a tvoja hlboká múdrosť. Určite budem naďalej prichádzať na vaše stretnutia. Ďakujem.“

Teraz k Majstrovi pristúpil tretí chlapec: „Učiteľ, zisťujem, že môj život je plný zmätku. Ako môžem posúdiť svoju vlastnú úprimnosť? Majster, daj mi prosím ťa nejakú radu.“

Majster povedal: „Zdá sa mi, že máš dve otázky a nie jednu. Jedna sa týka tvojho zmätku, druhá tvojej úprimnosti. Prečo si zmätený? Čo spôsobuje tvoj zmätok? Prijatie našej cesty je jedna vec, ale zmätok v tvojom vlastnom živote, v tvojej vlastnej mysli je niečo úplne iné. Spýtaj sa sám seba, či budeš šťastný, keď neprijmeš našu cestu. Ak pocítiš, že budeš šťastný a ak povieš, že nemáš zmätok v tom, či našu cestu odmietnuť, alebo prijať, potom je tvoj zmätok úplne oddelený od prijatia duchovného života. Je na tebe, či nás prijmeš, alebo odmietneš. Táto cesta je jedným spôsobom videnia pravdy. Tvoja úprimnosť ti povie, či je ten spôsob vhodný pre teba.“

„Ale Učiteľ,“ prerušil ho hľadajúci, „ako môžem posúdiť svoju vlastnú úprimnosť?“

Majster odpovedal: „Svoju úprimnosť môžeš posúdiť celkom ľahko. Tvoja úprimnosť úplne záleží na šírke a dobrote tvojho srdca. Ak máš byť úprimný, nemusíš sa kvôli tomu stať duchovným človekom. Pomysli na seba ako na dve osoby. Považuj svoj vitál, myseľ a fyzické za niekoho, kto sa topí v mori nevedomosti a na svoje srdce a dušu mysli ako na inú osobu, ktorá more nevedomosti prepláva. Oddeľ svoju myseľ, vitál a telo od svojho srdca a duše. Cíť, že keď sa tvoja myseľ, vitál a telo topia, srdce a duša ich môžu zachrániť. Čo by si mal teraz urobiť? Keď sa od topiacej osoby oddelíš, keď zostaneš so srdcom a dušou, šírka srdca a vízia budúcnosti duše okamžite prídu zachrániť topiaceho človeka v tebe. Ty sa ale musíš rozhodnúť, či si alebo nie si ochotný nasledovať cestu srdca a duše, aby si fyzické, vitálne a myseľ zachránil. Ak cítiš, že ti fyzické dáva to správne posolstvo, že ti vitál dáva to správne posolstvo, že ti myseľ dáva to správne posolstvo, potom nebudeš cítiť skutočnú potrebu duchovného života. Ak ale cítiš, že sa napríklad tvoja myseľ topí, potom by si sa mal obrátiť na srdce, lebo srdce dokáže myseľ osvietiť. Keď vstúpiš do duchovného života, tvoja intelektuálna myseľ bude len nešťastnou prekážkou. Myseľ ako taká nie je zlá, len musí byť osvietená svetlom srdca. A svetlo srdca pochádza priamo z duše.“

Tretí hľadajúci povedal: „Učiteľ, budem sa riadiť tvoju radou a som si istý, že sa môj problém so zmätkom a môj problém s úprimnosťou čoskoro vyrieši. Pokúsim sa o zjednotenie so svojím srdcom a dušou.“

Posledný návštevník, dievča, teraz povedalo Majstrovi: „Hoci meditujem a žijem vnútorným životom už mnoho rokov, toto je prvýkrát, kedy sa snažím nájsť nejakého Majstra. Cítim sa k tebe silne priťahovaná, nie je ale príliš skoro, aby som sa rozhodla?“

Majster povedal: „Moja dcéra, vojdi do svojho srdca a svojej duše, a ak pocítiš, že toto je cesta pre teba, potom by si sem určite mala chodiť. Ak pocítiš, že toto nie je tvoja cesta, potom choď inam. Toto je ale moja prosba k tebe a ku každému, kto nemá duchovného Majstra: nájdi si svojho Majstra, ako najrýchlejšie to len pôjde. Práve preto, že si úprimná, ťa žiadam, aby si neotáľala. Môžeš povedať, že musíš počkať na hodinu Boha, ale ja hovorím, že tá hodina už udrela. Preto si sem prišla a preto zamýšľaš ísť tiež inam. Niektorí ľudia sú večne nespokojní. Aj keď už v prvom obchode vidia vec, ktorá sa im páči, myslia si, že inde možno zoženú niečo lepšie. Obídu ďalších dvadsať obchodov a dúfajú, že takú vec nájdu. Pozerajú sa a pozerajú a nakoniec väčšinou skončia späť v prvom obchode.

Ak sú však ľudia múdri a skutočne hladní, potom keď hneď v prvom obchode nájdu ovocie, ktoré ich nasýti, zjedia ho tam a nebudú sa namáhať chodením po ďalších obchodoch. Samozrejme – ak sa im jedlo, ktoré tam ponúkajú, nebude páčiť, majú plné právo ísť inam. Niektorí ľudia ale používajú to, čomu hovoria ľudská múdrosť, ktorá nemá z duchovného hľadiska žiadny význam. Ich samotnou prirodzenosťou je povedať: Poďme a prehliadneme si aj ďalšie veci. Problém je ale v tom, že čas je veľmi vzácny. Zatiaľ čo obchádzam mnoho obchodov a všetko si prezerám, zatiaľ čo plytvám svojím časom, niekto môže prísť a kúpiť ovocie, ktoré som pôvodne chcel. Obchod tiež nemá otvorené dvadsaťštyri hodín denne. Ak sa budem v obchode dlho rozhliadať, bez toho aby som si kúpil, čo potrebujem, majiteľ sa môže rozhodnúť, že je čas zatvoriť a požiadať ma, aby som sa išiel pozerať niekam inam. V tú chvíľu som to ja, kto zostane neuspokojený a nenaplnený.

Ak pôjdeš teda do svojho vnútra a srdce a duša ti povedia, že toto nie je tvoja cesta, buď veľmi statočná a hľadaj nejakého iného Majstra. Pokiaľ ale cítiš, že toto je tvoja cesta, potom nedovoľ mysli, aby vyšla do popredia a priniesla so sebou pochybnosti.

Možno si myslíš, že myseľ je úprimne opatrná, keď srdce preveruje, ona ale len ukazuje svoju neistotu. Myseľ je bezmocne neistá, a preto vždy vytvára zmätok. Maj vieru len vo svoje srdce a dušu. Ak ti duša prostredníctvom srdca odovzdáva posolstvo, že to je tvoja cesta, prijmi ju a zostaň na nej.

Hovorím, že najlepšie je, aby sme boli vždy bdelí a neplytvali časom. Musíme študovať tri predmety. Prvým je realizácia Boha, druhým je odhalenie Boha a tretím je prejavenie Boha. Ťažko sme začali študovať prvý predmet, vyštudovať ale musíme všetky tri. Každý predmet zaberie veľa času. Boh vie, koľko stáročí, koľko inkarnácií nám bude trvať každý z nich. Čím skôr začneme, tým lepšie pre nás.

Hľadajúca sa uklonila a povedala: „Učiteľ, nepremárnim ani sekundu. Pôjdem hlboko dovnútra a nájdem svoju cestu. Učiteľ, si naším pravým duchovným bratom, ktorého jediným záujmom je náš pokrok. Sme hlboko dojatí tvojim bezvýhradným vedením. Urobíme, čo si nám povedal.“ Štyria hľadajúci sa Majstrovi vďačne uklonili a odišli domov.