Čo ma meditácia naučila

Čo ma meditácia naučila

Každý človek sa naučí pri praktizovaní meditácie a duchovného života to, čo sa naučiť má. Zažije to, čo zažiť má a pocíti to, čo pocítiť má. V zásade sú zážitky počas meditácie veľmi individuálne. Avšak zo skúseností mnohých členov Sri Chinmoy Centra, ktorí sa meditácii venujú niekoľko rokov, sa dá povedať, že meditácia vás vo všeobecnosti naučí niekoľko vecí. Čítajte ďalej.

Je ľahké meditovať zle

Je ľahké sa posadiť k meditácii a stráviť 30 minút s príjemnými myšlienkami, ktoré sa nám preháňajú hlavou. Ale bohužiaľ, to nie je skutočná meditácia. Pokiaľ sa vedome nesnažíme, aby sme utíšili svoju myseľ, meditácia nemá zmysel. Nič nezískame len tým, že budeme len dlho sedieť na stoličke. To, čo sa ráta, je schopnosť utíšiť myseľ. V tom je podstata meditácie, bez ohľadu na to, ktorú cestu nasledujeme.

Meditácia je osobné úsilie a milosť

Na začiatku cítime, že pri meditácii rozhoduje len osobné úsilie. Ale keď meditujeme dobre, celkom paradoxne cítime, že vôbec žiadne úsilie nie je potrebné. Akoby niečo meditovalo za nás. Tento zážitok máme vtedy, keď vychádza do popredia duša. Na dobrú meditáciu nepotrebujeme myseľ, ale svoju vnútornú bytosť alebo dušu. Preto ten zvláštny pocit, že nič nerobíme.

Chceme sa podeliť

Jedným z najväčších prekvapení pri meditácii je, že keď meditujeme dobre, túžime sa s ostatnými podeliť o svoje meditačné vedomie. Cítime, že mier, ktorý zažívame, patrí všetkým. Nie je možné oddeliť meditačný zážitok a nechať si ho len pre seba. Meditácia rozširuje naše vedomie, dáva nám pocit spolupatričnosti so všetkými. Nie je to  len všeobecná  predstava ideálu jednoty, ale reálny pocit, ktorý naozaj prežívame.

Vďačnosť

Keď máme dobrú meditáciu, cítime vďačnosť. Viac, než len zdvorilé poďakovanie. Je to spontánny pocit, že naša meditácia je darom, ktorý sme si ničím nezaslúžili.

Keď sa mi nedarí meditovať, cítim vďačnosť za to, že sa vôbec pokúšam. Mohlo to byť aj horšie. Vďačnosť funguje okamžite a zvyšuje našu vnímavosť. Ale musí to byť úprimné.

Ego kazí meditáciu.

Dosť často sa stáva, že dobrá meditácia sa pokazí kvôli pocitu ega. Keď sa nám darí, ego začína vytvárať pocit „duchovnej“ pýchy. Keď začneme byť pyšní, môžeme si byť istí, že ideme zlým smerom. Ak meditujeme dobre, musíme sa vzdať predstavy, ako to tým druhým ukážeme.. Keď meditujeme dobre, netúžime to niekomu povedať. Meditácia je niečo posvätné. Môžeme sa o ňu podeliť iba vnútorne. V najvyššej meditácii sa pocit ega stráca.

Svet má zmysel

Zdá sa, že na svete nie je žiadna spravodlivosť a možno ani  nikdy nebude. Ale v meditácii cítime, že všetko určitým spôsobom dáva zmysel a funguje. Možno je to preto, že aspoň na chvíľu vystúpime nad úroveň posudzovania sveta mysľou. Zhora mnoho vecí vyzerá omnoho jednoduchšie..

Nič nové pod slnkom

V meditácii máme niekedy pocit, že sa len rozpamätávame na veci, ktoré sme vždy vedeli. Ako keby nám meditácia nepriniesla nič nové,  len sme si spomenuli na niečo, čo sme už dávno vedeli. Alebo ako keby veci, ktoré spolu  nesúviseli, zrazu do seba zapadli.

Ašpirácia

Skutočným tajomstvom meditácie je vnútorný plač, ašpirácia, túžba ísť za hranice vonkajšieho sveta, za hranice mysle. Ašpirácia môže mať veľa podôb. Je omnoho účinnejšia ako všetky meditačné techniky.

Každodenný život

Myseľ chce neustále kritizovať a rozdeľovať.  Meditácia nás učí, aby sme žili v srdci a zabudli na chyby a kritiku pedantnej mysle. Je to ako keby sme mali dve rôzne osobnosti. Myseľ má sklon k depresii a negativite.  Srdce vníma skôr tú lepšiu stránku života. V skutočnosti si neustále vyberáme medzi týmito dvomi pohľadmi. Keď raz zažijeme pravý vnútorný mier, budeme sa viacej snažiť, aby sme neskĺzli do hnevu, posudzovania a kritizovania.

Hudba

Meditačná hudba je pri meditácii dobrým pomocníkom. Najvyššia meditácia prichádza v absolútnom tichu, ale meditačná hudba nám pomôže, aby sme sa tam dostaneli, pretože má schopnosť okamžite pozdvihnúť naše vedomie. Počúvanie meditačnej hudby môže byť dobrým prechodom z meditácie do bežného života. Keď som smutná, nahnevaná, alebo nemám dobrú náladu, vtedy nemá zmysel meditovať. Ale keď hrám alebo spievam meditačnú hudbu, to mi vždy pomôže.

Čakry

V duchovných knihách sa dočítame, že existuje sedem hlavných energetických centier. Ak si tieto centrá v meditácii aspoň čiastočne otvoríme, môžeme to vnímať ako fyzický pocit.  Náš učiteľ meditácie Sri Chinmoy odporúča, aby sme meditovali na duchovné srdce, anahata čakra, ktoré sa nachádza v strede hrudníka, neďaleko fyzického srdca. V meditácii môžeme toto centrum cítiť ako prúd energie, ktorá sa neustále rozpína. Je to veľmi pekný a povznášajúci pocit. Srdcová čakra je najbezpečnejšie miesto, na ktoré sa môžeme počas meditácie sústrediť.

Meditácia a spánok

Nemá zmysel meditovať, keď sme ospalí. Počas meditácie musíme byť úplne prebudení a bdelí. V meditácii sa snažíme zvýšiť svoje vedomie. Meditácia je niečo celkom iné ako relaxácia, alebo sladké snívanie v polospánku.

Meditácia nemá pevný cieľ

Po niekoľkých rokoch meditácie sa mi zdá, že som ešte stále na začiatku. Samozrejme, zažila som pekné obdobia, ale aj ťažšie časy. Paradoxom je, že tie dobré obdobia človeka spomalia a naopak, problémy nás prinúti siahnuť až na dno síl a posúvajú nás dopredu. Stále však mám pocit, že to, čo som zažila, je len záblesk skutočného vedomia meditácie.

V knihách duchovných majstrov môžeme cítiť podstatu ich čistého vedomia, a to nám dáva silu a inšpiráciu ísť ďalej.

Podstata duchovných zážitkov je rovnaká

Keď čítame o rôznych svetových náboženstvách, vidíme veľa rozdielov a konfliktov. Ale meditácia nás učí, aby sme si nevšímali len vonkajšiu stránku, ale skôr vnútorný život. Zážitok meditácie nám dáva pocítiť, že rôzne duchovné smery vedú k rovnakým vnútorným skúsenostiam.  Spôsob, ktorým ideme k cieľu nie je podstatný, pretože smerujeme k tomu istému poznaniu, k tomu istému vedomiu.

Slová nestačia

Meditácia sa nedá opísať, pretože zážitok meditácie ďaleko presahuje myseľ. Žiadne slová.na to nestačia. Ale keď čítame knihy duchovných majstrov, môžeme získať aspoň záblesk ich poznania. Ak sme nikdy nemeditovali, tieto slová nám vždy nemusia dávať zmysel. Ale keď meditujeme a objavujeme svoju vnútornú realitu, začneme si ceniť posolstvo duchovných majstrov.

“Žiadna myseľ, žiadna forma, iba existujem;
Teraz prestala všetka vôľa a myslenie.
Úplný koniec tanca Prírody.
Som to, čo som hľadal.”

              – Sri Chinmoy: Absolútno

 

Pridať komentár

thirteen − twelve =

Close Menu