fbpx

Každý z nás prechádza určitým vývojom. Vnútorným aj vonkajším. Ak rozmýšľate nad meditáciou, niečo vo vás dozrelo do takého štádia, že vonkajší život a vonkajšie okolnosti už nemôžu uspokojiť váš „hlad“, vašu zvedavosť po niečom, čo vyviera z vášho vnútra. Svetlo vašej duše sa prediera temnotou a nevedomosťou vašej mysle a vy tak pociťujete tento hlad, nazvime to ašpirácia, po niečom, čo je každému z nás celkom vlastné. Meditácia je nástroj ako objaviť, spoznať a pochopiť svoje vnútorné bytie. Každý človek jedného dňa „dozreje“ a začne žiť duchovným životom. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, je to tak. Je to rovnaká pravda ako to, že jedného dňa opustíme naše fyzické telo, ktoré sme si prepožičali do tohto života. Nechcem to nazvať smrť, pretože my neumierame. Naša duša, naša podstata zostane a znovu sa narodí do nového tela, s novým poslaním naučiť sa niečo. Volá sa to reinkarnácia.

Čo je spúšťačom vnútorného hľadania? Ako môžem vedieť, že dnes alebo zajtra sa začnem o vnútorný život zaujímať? Zvyčajne sa to neudeje zo dňa na deň. Ako som už na začiatku spomínal, ide o vývoj. Veľmi dlhý vývoj, obsiahnutý v niekoľkých inkarnáciách. Desiatky, stovky, možno tisíce inkarnácií môže trvať, kým sa nám podarí dostať do štádia, že sa začneme vedome o duchovný život zaujímať. Keď sa znovu narodíme, nepamätáme si, čo sme zažívali v našich minulých životoch. Ak sa však v tejto inkarnácii máme „prebudiť“, zvyčajne už od malička mávame takzvané vyššie myšlienky a zamýšľame sa na tým, čo tu robíme, aké je naše poslanie. Nie sme spokojní s tým, aké vysvetlenia nám prináša moderná veda. Sú to také nenápadné znamenia toho, že nastal náš čas nastúpiť na cestu duchovného života.

Veľakrát je to sprevádzané aj vierou. Vierou v Boha a je jedno, o aké vierovyznanie ide. Duchovný život nepozná rozdiel medzi katolíkom, moslimom, židom. Všetci sme deti nášho Najvyššieho. Aby si veril v Boha, nemusíš patriť k niektorej cirkvi. Dokonca Ho ani nemusíš nazývať Bohom. Má veľa mien. Boh, Najvyšší, Absolútno, Vesmírna energia, Strojca všetkého alebo jednoducho niečo, čo nevieš nazvať menom, ale vieš, že je. To všetko je On.

Stáva sa tiež, že spúšťačom nášho záujmu o vnútorný život sú ťažké životné situácie. Povedal by som, že tie majú vedúce miesto medzi všetkými spúšťačmi. Predstavte si dvere, ktoré sú umiestnené v našom srdci. Tieto dvere sú zatvorené, avšak ak sa ocitneme v situácii, kedy sme vystavení veľkému smútku, napríklad pri smrti blízkej osoby, tieto dvere vnútri nášho srdca sa pootvoria. Najvyšší nám ponúka zmierniť naše utrpenie a vstúpiť do týchto dverí. Kam vedú? No predsa do hlbín nášho srdca. K našej duši, k nášmu vnútornému kormidelníkovi, k nášmu Najvyššiemu, k našej podstate. Tieto dvere však nezostanú otvorené navždy. Je len na nás, či do nich vstúpime alebo ich necháme zatvoriť sa.

Povedzme si na rovinu. Viesť duchovný život znamená neustále živiť svoju ašpiráciu, svoj hlad, svoj vnútorný plač po svetle, po Najvyššom. Bez ašpirácie sa pomaly ale isto vzdávame svojho duchovného života.

Náš učiteľ Sri Chinmoy, môžeme ho volať Majster alebo Guru, nás naučil, že ašpirácia je základom duchovného života a musíme ju neustále živiť. Naučil nás, že svojmu vnútru musíme pomôcť živiť našu ašpiráciu. Ako? Pomocou inšpirácie. Tu sú tri spôsoby, ktoré nám môžu pomôcť:

  • Stretávať sa s ľuďmi, ktorí vedú vnútorný život, meditujú, modlia sa
  • Čítať knihy duchovných učiteľov, svätcov a mudrcov
  • Vykonávať nesebeckú službu

Ak ste dočítali až sem, možno už tušíte, že vám nedám presný návod, ako správne meditovať. Bohužiaľ alebo našťastie to nie je možné. Na to musí každý prísť sám. O tom to je. Neexistuje univerzálny spôsob meditácie pre všetkých. Každý jednotlivec má určený svoj spôsob meditácie, ktorý tomu druhému nemusí vyhovovať. Zistíme to iba jediným spôsobom. Ponoríme sa hlboko do svojho vnútra, do svojho srdca a nájdeme tam odpoveď.  Takže ten, kto vám sľubuje, že vás naučí meditovať, nehovorí pravdu. Môže vám prezradiť rôzne meditačné techniky, môže vás viesť, sprevádzať, radiť.

Pozor, netreba si mýliť tiché sedenie s meditáciou. Meditovať neznamená sedieť a mlčať. Meditácia je vedomá činnosť, kedy nedovolíme myšlienkam vstúpiť do našej mysle. Až keď je naša myseľ prázdna, bez myšlienok, až vtedy môžeme povedať, že meditujeme. Všetko ostatné je iba pokus o meditáciu, prípadne príprava na meditáciu.

Dá sa to veľmi ľahko predstaviť na príklade sklenej gule, ktorá má dva otvory. Jedným otvorom myšlienky vstupujú dovnútra a druhým otvorom vychádzajú von. To, čo pri meditácii robíme je, že zapcháme otvor, ktorým myšlienky vstupujú a druhým otvorom necháme všetky myšlienky odísť. Tým, že sme prvý otvor zapchali, znemožnili sme myšlienkam vstúpiť dovnútra gule – našej mysle, ktorá tak ostáva prázdna, bezmyšlienkovitá.

Existujú rôzne drobné „fígle“ alebo pomôcky, ako si svoju meditáciu zlepšiť, prehĺbiť a umožniť tak samému sebe dostať sa do hĺbky svojho vnútra k tomu, čo hľadáme. Tieto pomôcky opisujeme aj na stránke „Prvé kroky v meditácii“.

Majte prosím na pamäti, že všetky tieto rady sú drobné krôčiky, ktoré nám môžu pomôcť pri meditácii. To najdôležitejšie je však stále naša ašpirácia, vnútorné nasadenie, odhodlanie a viera. Sri Chinmoy to veľmi pekne vyjadril na príklade so 100 dolármi. Tých 100 dolárov, to je naša ašpirácia. Všetky ostatné rady, o ktorých sa dočítate nižšie, sú jednodolárové bankovky. Niekto si povie, mne stačí tých 100 dolárov, nepotrebujem tie jednodolárovky. Sú pre mňa bezcenné. Ja si ale poviem niečo iné. Keď si zoberiem tie jednodolárové bankovky, budem mať viac peňazí ako som mal na začiatku. Nebudem mať 100 dolárov, ale 101 alebo 102 alebo viac dolárov. 101 dolárov je predsa vždy viac ako 100 dolárov. Tak prečo to nevyužiť a nezobrať si ich? Iba hlupák by to neurobil.

Prajem si preto a pevne v to dúfam, že si nenecháte iba vašich 100 dolárov, ale pozbierate si aj tie jednodolárové bankovky v podobe rád, ktoré nám dal Sri Chinmoy. Budete o niečo bohatší ako ste boli na začiatku.

Ako začať

Z duchovného hľadiska je každý hľadajúci začiatočníkom. Začiatočník je ten, kto má vnútornú túžbu rásť do niečoho stále viac božského, viac osvecujúceho a viac napĺňajúceho. Vo chvíli, keď chcete robiť ustavičný a stály pokrok, vo chvíli, keď chcete prekonať sami seba a vstúpiť do večne sa prekonávajúceho Sveta Za, v tej chvíli sa stávate večným začiatočníkom.

Ak ste úplný začiatočník, môžete začať tým, že si prečítate niekoľko duchovných kníh. Dajú vám inšpiráciu. Mali by ste čítať knihy duchovných Majstrov, v ktorých máte úplnú dôveru. Sú Majstri, ktorí dosiahli najvyššie vedomie. Ak budete čítať ich knihy, určite získate inšpiráciu. Je lepšie nečítať knihy, ktoré napísali profesori,učenci, alebo ašpiranti, ktorí sú ešte stále na ceste a nedosiahli osvietenie. Len tí, ktorí poznali Pravdu, dokážu ponúknuť Pravdu. Ináč je to, ako keď slepý vedie slepého.

Je tiež dobré, ak sa stretávate s ľuďmi, ktorí už nejaký čas meditujú. Títo vás možno nebudú schopní učiť, ale môžu vás inšpirovať. Aj keď budete počas meditácie vedľa nich iba sedieť, vaša vnútorná bytosť od nich nevedomky získa určitú meditačnú silu. Nič nekradnete, len vaša vnútorná bytosť od nich prijíma pomoc bez toho, že by ste o tom navonok vedeli.

Na začiatku by ste nad meditáciou nemali ani rozmýšľať. Len si cez deň vyhraďte určitý čas, keď sa pokúsite byť tichí a pokojní. Cíťte, že týchto päť minút patrí vašej vnútornej bytosti a nikomu inému. Veľmi dôležitá je pravidelnosť. To, čo potrebujete, je pravidelné cvičenie v rovnakom čase.

Pomôcky na meditáciu

Priestor na meditáciu

Keď meditujete doma, mali by ste mať vo svojej izbe kútik, ktorý je absolútne čistý a posvätný – miesto, ktoré používate len na meditáciu.

Keď sa venujete svojej každodennej individuálnej meditácii, snažte sa meditovať úplne sami. Spoločná meditácia je tiež dôležitá, ale pokiaľ ide o individuálnu každodennú meditáciu, je lepšie meditovať osamote.

Čistota tela

Pred začiatkom meditácie je dobré sa osprchovať alebo okúpať. Čistota tela je absolútne nevyhnutná pre očistenie vedomia. Ak sa nemôžete osprchovať ani okúpať predtým, než si sadnete k meditácii, mali by ste si aspoň umyť tvár a nohy. Tiež sa odporúča obliecť si čisté a svetlé oblečenie.

Kvety a vonné tyčinky

Pomôže vám, ak si zapálite vonnú tyčinku a máte pred sebou kvety. Niektorí ľudia hovoria, že počas meditácie nie je potrebné mať pri sebe kvety. Hovoria: “Kvet je vo vnútri. Tisíclupienkový lotos je vo vnútri.” Ale fyzický kvet, ktorý máte pred sebou, vám tento vnútorný kvet pripomenie. Jeho farba, vôňa a čisté vedomie vám dajú trochu inšpirácie. Z inšpirácie získate ašpiráciu a z ašpirácie získate realizáciu.

To isté platí aj o používaní sviečok počas meditácie. Samotný plameň sviečky vám nedá ašpiráciu, je to vnútorný plameň, ktorý vám ju dá. Ale keď vidíte vonkajší plameň, okamžite si uvedomíte, že aj plameň vo vašej vnútornej bytosti stúpa vysoko, vyššie, najvyššie. A keď cítite vôňu tyčinky, získate možno len trochu inšpirácie a čistoty, ale táto trocha sa môže pridať k vášmu vnútornému pokladu.

Čas na meditáciu

Najlepší čas na meditáciu je podľa indických prorokov, mudrcov a duchovných Majstrov medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Nazýva sa Brahma Muhurta, čas Brahmu a je považovaný za najlepší čas. Ale tu na Západe, ak chodíte neskoro spať, je najlepší čas o pol šiestej alebo o šiestej hodine ráno. Presný čas si musíte určiť podľa konkrétnych okolností a svojich vlastných schopností.

To je čas na vašu prvú meditáciu. Ak môžete meditovať znova medzi dvanástou a pol jednou, desať alebo pätnásť minút, je to výborné. Túto meditáciu by ste mali robiť vo vnútri, nie na ulici. Príde deň, keď budete schopní meditovať hocikde, počas šoférovania alebo inej činnosti, ale teraz je lepšie, ak budete meditovať vo vnútri, na vhodnom mieste.

Potom, keď sa slnko schyľuje k západu, môžete sa pozerať na slnko a meditovať. Skúste meditovať desať minút. Vtedy prosím skúste cítiť, že ste sa úplne zjednotili so slnkom, s podstatou vesmíru. Svoju úlohu ste počas dňa zohrali čo najlepšie a teraz si idete odpočinúť. Takýto bude váš postoj.

Potom meditujte, keď sa chystáte spať – nech je to kedykoľvek. Najlepšie je ísť spať pred jedenástou hodinou večer. Nutnosť si však žiada svoje. Ak musíte pracovať v noci, je to v poriadku.

Poloha tela

Počas meditácie je dôležité mať chrbticu rovnú a vzpriamenú a telo uvoľnené. Ak je telo strnulé, potom prirodzene neprijme božské a napĺňajúce kvality, ktoré počas meditácie doň a cez neho prúdia. Ale nemali by sme sa cítiť nepohodlne. KeĎ sa telo cíti nepohodlne, automaticky zmení svoju polohu. Počas meditácie vás vaša vnútorná bytosť spontánne uvedie do pohodlnej polohy, a potom je na vás, aby ste v nej zostali. Hlavnou výhodou lotosovej pozície je, že pomáha udržať chrbticu rovnú a vzpriamenú. Ale nemusí nutne udržať telo uvoľnené. Takže lotosová pozícia nie je pre správnu meditáciu vôbec nevyhnutná. Veľa ľudí medituje veľmi dobre, keď sedia na stoličke.

Niektorí hľadajúci radi meditujú poležiačky, ale to vôbec nie je vhodné pre začiatočníkov, dokonca ani pre tých, ktorí už meditujú niekoľko rokov. Pri meditácii poležiačky telo vstúpi do sveta spánku alebo do určitého vnútorného prúdu či driemoty. Okrem toho keď ležíte, vaše dýchanie nie je také uspokojivé, ako keď sedíte, pretože nie je vedomé ani kontrolované.

Najlepšie je meditovať s očami čiastočne otvorenými a čiastočne zatvorenými. Takto ste koreňom stromu a zároveň jeho najvyššou vetvou. Tá vaša časť, ktorá má oči napoly otvorené, je koreňom a symbolizuje Matku Zem. Druhá časť, ktorá má oči napoly zatvorené, je najvyššou vetvou, svetom vízie. Vaše vedomie je na najvyššej úrovni a zároveň je aj tu na Zemi.

Keď meditujete s očami napoly otvorenými a napoly zatvorenými, robíte takzvanú meditáciu leva. Aj keď idete hlboko dovnútra, zameriavate svoju vedomú pozornosť tak na fyzickú úroveň, ako aj na podvedomú úroveň.

Dýchanie

Správne dýchanie je pri meditácii veľmi dôležité. Keď dýchate, snažte sa nadychovať tak pomaly a pokojne, ako je len možné, takže keby niekto umiestnil pred váš nos tenkú niť, vôbec by sa nepohla. A keď vydychujete, snažte sa dýchať ešte pomalšie ako pri nádychu. Ak je to možné, urobte krátku prestávku medzi koncom výdychu a začiatkom nádychu. Ak môžete, zadržte na niekoľko sekúnd dych. Ale ak vám to spôsobuje ťažkosti, nerobte to. Nikdy nerobte nič, čo by poškodilo vaše orgány alebo dýchací systém.

Prvá vec, na ktorú by ste mali pri dýchaní myslieť, je čistota. Ak počas nádychu dokážete cítiť, že dych prichádza priamo od Boha, čistoty samotnej, potom váš dych môže byť ľahko očistený. Vždy, keď sa nadychujete, skúste si uvedomiť, že vnášate do svojho tela mier, nekonečný mier.

Opakom mieru je nepokoj. Keď vydychujete, snažte sa cítiť, že vyháňate nepokoj, ktorý je vo vás, a tiež nepokoj, ktorý vidíte všade okolo seba.

Ak budete dýchať týmto spôsobom zistíte, že vás nepokoj opúšťa. Keď to niekoľkokrát zopakujete, pokúste sa cítiť, že vdychujete silu z vesmíru, a počas výdychu cíťte, že z vášho tela odchádza všetok strach.

Keď to niekoľkokrát urobíte, pokúste sa čítť, že to čo vdychujete, je radosť, nekonečná radosť a to, čo vydychujete je smútok, trápenie a melanchólia.

Toto nie je tradičná jógova pranajáma, ktorá je zložitejšia a systematickejšia, ale je to najúčinnejšia duchovná metóda dýchania. Ak budete cvičiť tento spôsob dýchania, čoskoro uvidíte výsledky. Spočiatku budete musieť použiť svoju predstavivosť, ale po nejakom čase uvidíte a pocítite, že to vôbec nie je predstava, ale skutočnosť. Vedome vdychujete energiu, ktorá prúdi všade okolo vás, očisťuje vás a zbavuje vás všetkého nebožského. Ak dokážete týmto spôsobom dýchať päť minút každý deň, môžete urobiť rýchly pokrok. Ale musíte to robiť úplne vedome, nie mechanicky.

Mantra

Mantra je sanskritské slovo. V indickej filozofii, duchovnosti a vnútornom živote hrajú mantry významnú úlohu. Mantra je slovo naplnené božskou energiou.

Ak nedokážete vstúpiť do svojej najhlbšej meditácie, pretože vaša myseľ je nepokojná, je to príležitosť, aby ste použili mantru. Môžete niekoľko minút opakovať “AUM” (óm). AUM je najmocnejšia zo všetkým mantier, je to matka všetkých mantier. AUM je jediný, nedeliteľný zvuk, je to vibrácia Najvyššieho. AUM je počiatočný zvuk vesmíru.

Najlepšie je spievať AUM nahlas, aby jeho zvuk mohol vibrovať aj vo vašich fyzických ušiach a preniknúť celým telom. To presvedčí vašu vonkajšiu myseľ a dá vám väčší pocit radosti a úspechu. Keď spievate nahlas, zvuk M by mal trvať aspoň trikrát dlhšie ako zvuk AU.

Hudba

V duchovnom svete hneď po meditácii nasleduje hudba. Ticho je zdrojom všetkého. Je zdrojom hudby a je hudbou samotnou. Ticho je hniezdo a hudba je vták.

Nesnažme sa pochopiť hudbu svojou mysľou. Nesnažme sa ju ani cítiť svojím srdcom. Len jednoducho a spontánne nechajme vtáka hudby lietať na oblohe svojho srdca.

Každý jednotlivec má svoju vlastnú hudbu, každý pohyb má svoju vlastnú hudbu, každý čin má svoju vlastnú hudbu. Vždy keď sa nadýchneme a keď vydýchneme, je tam hudba.

Hudba a duchovný život idú spolu, jedno dopĺňa druhé. Hudba pomáha duchovnému hľadajúcemu ísť hlboko dovnútra a získať najvyššie uspokojenie zo života, z pravdy a zo skutočnosti.

Keď počúvame dušeplnú hudbu alebo keď sami hráme dušeplnú hudbu, naša vnútorná existencia okamžite stúpa vysoko, vyššie, najvyššie. Prúdi cez nás rieka, rieka vedomia a toto vedomie je po celý čas osvietené.

Spievanie je formou meditácie. Ak nedomážete udržať melódiu, to nevadí. Tak nebudete spievať na verejnosti. Ale určite môžete spievať, keď ste sami. Dokonca aj keď je melódia nesprávna, ak spievate dušeplne, je to skutočná forma meditácie.

Meditácia je nanajvýš dôležitá a spievaním duchovných piesní získate príležitosť meditovať najľahším spôsobom. Táto príležitosť klope na vaše dvere v každej chvíli. V každej chvíli možno nechete meditovať, ale kto si rád nezaspieva? Ak dokážete spievať dušeplne, váš spev sa bude považovať za taký dobrý ako vaša meditácie. Ak budete spievať dušeplne, možno sa vám bude dariť lepšie ako vo vašej vlastnej meditácii.

Pridať komentár

Close Menu